Rozjimania

Aby kňaz mohol slúžiť Bohu v Starom zákone, sám sa musel pred vstupom do svätyne očistiť a tak vojsť do svätyne a prinášať Bohu obety.

Toto ale neplatí o Katolíckych kňazoch. Je jedno, či majú ťažký hriech, môžu konať obete a tie sú platné, aj všetko, čo konajú bude platné. Hriech kňaza nespôsobí, či budú, alebo nebudú platné jeho úkony. Jeho úkony budú vždy platné. Aj „premieňanie“ bude vždy platné. Aj „premeneného Boha“ môže chytať do rúk a prijímať, aj keby mal najťažší hriech.

Pre kazdeho syna knaza som najprv NAJVYSSI BOH A NEBESKY OTEC.Ja som pre neho i brat i zena, vsetko nachadza vo mne. Ja som pre neho jedinym Panom a Ucitelom.Drahe dieta, je povedane, ze clovek nemoze tak hlboko klesnut, aby mu Boh nemohol odpustit. To je absolutna pravda.Vysvetlim ti to:Pozri, dieta, skutok poskvrnenia knaza so zenou, je teda smilstvo vo vztahu ku mne, k Bohu.Ja odpustam vo sviatosti svatej spovedi, ak dusa knaza sa uprimne pokaja a ked mu je toho hriechu luto.Moja drahocenna Krv mu vyperie hriechy, i tuto urazku.Ale RUKY, ktore na taky bestialny sposob mna urazili,nemozu sa viac dotykat mojho presvateho Tela a mojej Drahocennej Krvi.Ano, ja som cez sviatost svatej spovede vycistil mojho Syna,ale RANA HRIECHU tak isto ako pri interupciach , ostava, OSTANE JAZVA.Pri interupcii ide o zabitie plodu v lone matky. To je smrtelny, tazky hriech.Povedal som: Trojita urazka voci Trojjedinemu Bohu. Pri hriesnom cine poskvrnenia mojho syna knaza so zenou je to tiez tazky hriech, smrtelny hriech.Ale povedal by som, ESTE TAZSI AKO INTERUPCIA: Dieta moje, netreba , aby si tomu rozumela. Ten, komu je to dane, bude rozumiet, ked som povedal: RUKY KNAZA, ktore su poskvrnene so zenou, nemozu sa viac dotykat mojho svateho Tela a mojej drahocennej Krvi.Pokoj s Tebou!..

Z Listu Hebrejom

9, 11-28

Kristus, veľkňaz, raz navždy vošiel do Svätyne so svojou vlastnou krvou

Bratia, 11keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. 13Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, 14o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

15A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. 16Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, 20hovoriac: „Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh.“ 21Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.

23Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať, no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. 24Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: 27A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, 28tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

U patriarchov v židovstve niet knazskej funkcie (neexistuje kvalifikovaný kňaz Boha Abraháma, Izáka a Jakuba). Léviho národ do čias Exodu je iba svetským kmeňom, bez posvätných funkcií.
Až počnúc Mojžišom, ktorý bol z levitského kmeňa, vzniká určitá špecializácia na kultové funkcie. No popri levitskom kňazstve sa ďalej udržiava rodinné kňazstvo.

Za čias monarchie vykonáva kráľ viaceré funkcie (medzi nimi aj kňazské): prináša obety, požehnáva ľud; je skôr akýmsi patrónom kňazstva, ale nie je členom posvätnej kasty.

V roku 621 pred Kr. Joziáš zrušil miestne svätyne, nastolil tak levitský monopol a zvrchovanosť jeruzalemského kňazstva. Joziášovou reformou, ktorá prekračovala predpisy Deuteronómia (Dt 18,6nn) vzniká rozlišovanie medzi kňazmi a levitmi
Pádom chrámu a monarchie 587 pred Kr. kňazstvo je oslobodené od vplyvov a pokušení politickej moci a stáva sa tak náboženským vodcom národa. Kňazská hierarchia pozostávala z veľkňaza, pod ním sú kňazi, synovia Árona a napokon leviti (nižšie duchovenstvo). K levitom sa pridružujú speváci a vrátnici.

Do roku 172 pred Kr. neboli v hierarchii žiadne zmeny. Až v roku 171 pred Kr. bol pre politické intrigy zavraždený Oniáš III. - posledný veľkňaz pochádzajúci od Sadoka a králi Sýrie ustanovujú jeho nástupcov bez ohľadu na jeho rodokmeň. Z nich sa stávajú viac politickí a vojenskí ako náboženskí vodcovia, čím vyvolávajú opozíciu farizejov. Nakoniec, počnúc Herodesom, veľkňazov určuje politická moc. Veľkňazov si vyberali z veľkých kňazských rodín.


V starom Izraeli bola funkcia kňaza, kráľa a proroka striktne oddelená - zmiešanie kráľovskej a kňazskej autority bolo neprípustné a bolo vnímané ako ťažký hriech.

PREDSTAVENIE JEŽIŠA V CHRÁME
22 Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi. 24 A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon. 25 V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. 26 Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. 27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval Zákon, 28 aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: 29 „Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.“ 33 Jeho otec i matka žasli nad tým, čo sa o ňom hovorilo. 34 Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať 35 — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ 36 Vtedy žila aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, 37 potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38 Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati. 39 Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40 Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.

Kristus ukončil celý Bohom nariadený starozákonný systém kňazstva a obiet.
Ukončil obetovaním seba samého na kríži všetky starozákonné obety.

Kristus jedinou dokonalou obetou dokonale uzmieril spravodlivý hnev Boha, ktorý sme my mali znášať za svoje hriechy a priestupky.

Jedinou dokonalou obetou vykúpil z hriechu ľudí a aj odčinil všetky tresty za hriechy.

Všetky hriechy sú odpustené a odčinené. Novozákonný clovek, ktory UVERI, moze mat odpustené a odčinené všetky hriechy.

Ustanovil Boh kňazov?
O tom ako Boh ustanovil kňazov pojednáva v Starom zákone kniha Exodus a Levitikus. Tam sa uvádzajú presné predpisy o Bohoslužbe a kňazoch.V Exoduse sú nariadenia pre putujúcich Izraelitov, v Levitikuse pre Izraelitov v zasľúbenej zemi.

Sú tam uvádzané pokojné obety, zmierne obety za hriech, za hriech z nevedomosti, za jednotlivé previnenia.

Sú tam rôzne formy obiet: denná celostná zápalná obeta, denná potravinová obeta, zmierna obeta za hriechy, zmierna obeta za previnenia, pokojné obety.

Je tam zákon o ustanovení kňazov, nariadenia pre kňazstvo.

Sú tam presné pravidlá a zákony, ako sa majú kňazi a ľudia očisťovať

Sú tam spísané druhy zvierat, ktoré sa majú a ktoré sa nemajú obetovať.

Je tam presne určené miesto, kde sa majú zvieratá zabíjať, kde sa majú obetovať a kde sa majú vyhodiť zvyšky zvierat nepoužiteľné pre obety.

Sú tam pravidlá prinášania obetných darov.

Sú tam nariadenia, čo všetko sa má použiť do kadidla a ako okiadzať.

Sú tam ustanovenia o sviatkoc

ňazi mali prísne stanovené pravidlá každého obetného úkonu.

Sú tam presné pravidlá, ktoré prísne museli veľkňazi pri vchode do svätyne svätých dodržiavať, inak by boli usmrtení Bohom.

Boh ustanovil v Starom zákone kňazov a určil im pre ich službu presné postupy a spôsoby obetovania. Kňazov si vyvolil sám Boh a Mojžiš písomne zapísal všetky Božie požiadavky na kňazský stav.

Starý zákon nám dáva od knihy Genezis mnoho predobrazov ako sa uskutoční posledná obeť a presné popisy, ako sa aj uskutoční posledná obeť.

Knazovi patri obeta za hriech aj za vinu.

STAROZAKONNE OBETY zidovskeho ludu:
Cela zapalna obeta - obeta spalovana :
/Urobim to, hoci si to vyzaduje obet,priniest ako obetu, dat na ukor seba, dat sa k dispozicii v prospech niecoho/

Zapalna obeta je obetou na uznanie, na cest Najvyssieho Boha.

Obeta zmierna a kajuca - na odpustenie hriechov.

Obeta chvaly a vdakyvzdania - za dobrodenia.

Obeta pokojna a prosebna - na vyprosenie dobrodeni od Boha.

Zidovske obety mali presny predpis, kedy mali byt obetovane a ake ZVIERA malo byt obetovane.

Svate Pismo ich oznacuje za lubezne Bohu. Mohli mat aj nepatrnu hodnotu, ale boli PREDOABRAZOM KRVAVEJ OBETI JEZISA KRISTA.
Hoci sa nimi mohla preukazovat len nepatrna cest Bohu,

Obet Jezisa Krista a obet svatej omse sv.cirkev prirovnava k zapalnej obeti zidov.
Pri starozakonnej zapalnej obeti bolo vsteko maso zvierata STRAVENEOHNOM; aby bolo naznacene, ze toto vsetko PATRI BOHU.A VSETKO je obetovane na JEHO CEST.

Pri ostatnych obetach to tak nebolo, Bohu sa obetovala len cast zabiteho zvierata, alebo inej prinesenej materie,

Dieta Jezis je PRVORODENY. Aj ked nie je pocatym dietatom z v
muza, je dietatom zidovskej matky Marie a pred zid.luodm aj dietatom sv.Jozefa. Matka Spasitela poslucha zidovsky zakon a plni vola Boha Otca.
Zidovsky zakon: Lev.12,2
12. kapitola
OČISŤOVANIE RODIČKY
1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 „Povedz Izraelitom: ‚Ak žena počne a porodí chlapca, bude nečistá sedem dní ako v dňoch svojej mesačnej nečistoty. 3 Na ôsmy deň sa má obrezať chlapcova predkožka. 4 Matka potom zostane doma ešte tridsaťtri dní, aby sa očistila od krvácania. Nedotkne sa ničoho svätého a nevojde do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. 5 Ak porodí dievča, bude nečistá dva týždne ako pri svojej mesačnej nečistote a ostane doma ešte šesťdesiat dní v očisťovaní od krvácania. 6 Keď uplynú dni jej očisťovania po synovi alebo dcére, privedie kňazovi ku vchodu do stanu stretávania jednoročného baránka na spaľovanú obetu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. 7 Kňaz to prinesie ako obetu pred Hospodina a vykoná za ňu obrad zmierenia. Tak bude očistená od svojho krvácania. To je zákon o rodičke po narodení chlapca alebo dievčaťa. 8 Ak nemá ani na baránka, potom nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedného na spaľovanú obetu a jedného na obetu za hriech. Kňaz za ňu vykoná obrad zmierenia a bude čistá.‘“

529 Obetovanie Ježiša v chráme (583) ho predstavuje ako prvorodeného, ktorý patrí Pánovi. So Simeonom a Annou celé očakávanie Izraela prichádza na stretnutie so svojím Spasiteľom (tak túto udalosť volá byzantská tradícia). Ježiš je uznaný za toľko očakávaného Mesiáša,(439) za „svetlo pohanov“ a „slávu Izraela“, ale aj za „znamenie, ktorému budú odporovať“. Meč bolesti predpovedaný Márii ohlasuje tú inú, dokonalú a jedinú obetu,(614) obetu kríža, ktorá prinesie spásu, ktorú Boh „pripravil pred tvárou všetkých národov“.