Rozjimania

197.....Vyslovovať s vierou Vyznanie viery znamená vstúpiť do spoločenstva s Bohom Otcom, Synom a Duchom Svätým, ako aj do spoločenstva s celou Cirkvou, ktorá nám odovzdáva vieru a v ktorej lone veríme: 
„Symbol [viery] je duchovnou pečaťou…(1274) je rozjímaním nášho srdca a akoby stále prítomnou strážou; je bezpochyby pokladom našej duše.

Symbol viery - vierovyznanie

185 Kto hovorí „Verím“, hovorí: „Súhlasím s tým, čo my veríme.“ Spoločenstvo vo viere potrebuje spoločnú reč viery,(171, 949) ktorá je pre všetkých normatívna a spája ich v tom istom vyznaní viery. 

186 „Súhrn viery nebol zostavený tak, aby sa páčil ľuďom, ale z celého Písma boli vybraté najhlavnejšie prvky, ktoré tvoria jediné a úplné učenie viery. A tak ako horčičné semeno skrýva v malom zrnku veľa konárov, aj tento súhrn viery obsahuje v niekoľkých slovách všetko náboženské poznanie, ktoré sa nachádza tak v Starom, ako aj v Novom zákone.“ 

187 Tieto súhrny viery sa volajú „vyznania viery“, lebo zhŕňajú vieru, ktorú vyznávajú kresťania. Volajú sa aj „Krédo“, lebo v latinčine sa zvyčajne začínajú slovom Credo („Verím“). A volajú sa aj „symboly viery

Symbol viery - v nom cirkev vyznava tajomstvo:

KKC  1066-68 , 1069-70

Tajomstvo Najsvatejsej Trojice a tajomstvo jej vole o CELOM STVORENI

Plan /ekonomia / tajomstva, ekonomia vteleneho Slova, ekonomia spasy

Dielo VYKUPENIA LUDSTVA a dokonalej OSLAVY BOHA

Velkonocne tajomstvo Pana - z jeho Boku sa rodila cirkv - tajomstvo cirkvi

Toto Kristovo tajomstvo cirkev ohlasuje a slavi v LITURGII

Veriaci cez liturgiu vyznavaju, ziju a inym odhaluju Jezisovo tajomstvo spasy

Kazde liturgicke slavenie je verejne dielo v mene ludu a v prospech ludu, jej ucinnosti a vyznamu sa nevyrovna ziadna ina cinnost v cirkvi, poklada sa za vykonavanie knazskeho uradu Jezisa Krista.

Najstarsi rimsky katechizmus

Zo všetkých vyznaní viery dve majú v živote Cirkvi celkom osobitné miesto: 

194 Apoštolské vyznanie viery (Symbol apoštolov) nazvané tak preto, že sa právom považuje za verné zhrnutie viery apoštolov. Je starobylým krstným vyznaním viery rímskej cirkvi. Jeho veľká autorita vyplýva zo skutočnosti, že „toto je symbol, ktorého sa drží rímska cirkev, kde sídlil Peter, prvý z apoštolov, a kam priniesol spoločné učenie viery“. 

195 Nicejsko-carihradské vyznanie viery(242, 245) má veľkú autoritu preto, že pochádza z prvých dvoch ekumenických koncilov (r. 325 a r. 381).(465) Ešte aj dnes je spoločné všetkým veľkým cirkvám Východu i Západu. 

196 Náš výklad viery sa bude pridržiavať Apoštolského vyznania viery, ktoré v istom zmysle predstavuje „najstarší rímsky katechizmus“. Výklad však budeme stále dopĺňať odkazmi na Nicejsko-carihradské vyznanie viery, ktoré je v mnohých bodoch vyjadrené rozvinutejšie a podrobnejšie.

Zhrnutie 

228 „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán…“ (Dt 6,4; Mk 12,29). „Je nevyhnutné, aby najväčšia veľkosť bola jediná, a takou bude, ak nemá seberovnú… Ak Boh nie je jediný, nie je [Bohom].“ 

229 Viera v Boha nás vedie k tomu, aby sme sa obracali jedine k nemu ako k svojmu prvopočiatku a k svojmu poslednému cieľu a aby sme ničomu nedávali prednosť pred ním, ani ho ničím nenahrádzali. 

230 Hoci sa Boh zjavuje, ostáva nevýslovným tajomstvom: „Keby si [ho] pochopil, nebol by Bohom.“ 

231 Boh našej viery sa zjavil ako Ten, ktorý je; dáva sa poznať ako „veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6). Jeho samotné Bytie je Pravda a Láska.