Choď na obsah Choď na menu
 


Nicejsko/konstantinopolske vyznanie viery

22. 9. 2011

 

KKC194 Apoštolské vyznanie viery (Symbol apoštolov) nazvané tak preto, že sa právom považuje za verné zhrnutie viery apoštolov. Je starobylým krstným vyznaním viery rímskej cirkvi. Jeho veľká autorita vyplýva zo skutočnosti, že „toto je symbol, ktorého sa drží rímska cirkev, kde sídlil Peter, prvý z apoštolov, a kam priniesol spoločné učenie viery“.

KKC 195 Nicejsko-carihradské vyznanie viery(242, 245) má veľkú autoritu preto, že pochádza z prvých dvoch ekumenických koncilov (r. 325 a r. 381).(465) Ešte aj dnes je spoločné všetkým veľkým cirkvám Východu i Západu.

 

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.



Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;



Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom.

 

KKC 464 Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. Túto pravdu viery(88) musela Cirkev v prvých storočiach brániť a objasňovať proti bludom, ktoré ju falšovali



Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z

nebies.

 

KKC 463 Viera v skutočné vtelenie Božieho Syna(90) je rozpoznávacím znakom kresťanskej viery



A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.

 

KKC469 Cirkev  vyznáva, že Ježiš je neoddeliteľne pravý Boh a pravý človek. Je skutočne Božím Synom, ktorý sa stal človekom, naším bratom a pritom neprestal byť Bohom,(212) naším Pánom

 

Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný,

 

600 Bohu sú všetky okamihy času prítomné vo svojej aktuálnosti. On teda stanovil svoj večný plán „predurčenia“ tak, že do neho zahrnul slobodnú odpoveď každého človeka na svoju milosť: „V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať“(312) (Sk 4,27-28). Boh dopustil činy pochádzajúce z ich zaslepenosti, aby uskutočnil svoj plán spásy.

 


ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.


631 Ježiš „zostúpil do nižších častí zeme. Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil“ (Ef 4,9-10). Apoštolský symbol vyznáva v tom istom článku viery Kristovo zostúpenie k zosnulým a jeho zmŕtvychvstanie na tretí deň, lebo on vo svojej Veľkej noci (t. j. vo svojej smrti a zmŕtvychvstaní) dal vyprýštiť životu z priepasti smrti:
„Tvoj Syn Ježiš Kristus,
ktorý slávne vstal z mŕtvych,
osvecuje ľudstvo veľkonočným svetlom
a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen

A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca.

 

659 „Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha“ (Mk 16,19). Kristovo telo bolo oslávené už od chvíle jeho zmŕtvychvstania,(645) ako to dokazujú nové, nadprirodzené vlastnosti, ktoré má odvtedy jeho telo natrvalo. Ale počas štyridsiatich dní, keď dôverne je a pije so svojimi učeníkmi a poučuje ich o Kráľovstve, zostáva jeho sláva ešte zahalená výzorom obyčajnej ľudskej prirodzenosti. (66) Posledné Ježišovo zjavenie sa končí nezvratným vstupom jeho ľudskej prirodzenosti do Božej slávy, naznačenej oblakom (697) a nebom, kde odvtedy sedí po pravici Boha. Celkom výnimočným a jedinečným spôsobom sa ukáže Pavlovi „ako nedochôdčaťu“ (1Kor 15,8) v poslednom zjavení, ktorým ho ustanoví za apoštola. (642)



A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.

 

673 Po nanebovstúpení je Kristov príchod v sláve blízky, hoci nám „neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou“ (Skl ,7) Tento eschatologický príchod sa môže uskutočniť v ktorúkoľvek chvíľu, hoci ho ešte niečo „zadŕža“, takisto ako aj konečnú skúšku, ktorá ho bude predchádzať.



Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna.

Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi.

On hovoril ústami prorokov.

Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev.

Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov

a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.

Amen.

 

 

KKC997


997 Čo znamená „vstať z mŕtvych“? Pri smrti, teda pri oddelení duše od tela, telo človeka podlieha rozkladu, kým jeho duša ide v ústrety Bohu,(366) i keď ešte očakáva, že sa spojí so svojím osláveným telom. Boh vo svojej všemohúcnosti definitívne dá nášmu telu neporušiteľný život, keď ho mocou Ježišovho zmŕtvychvstania spojí s našou dušou

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nicejsko-konstantinopolské vyznání víry či Nicejsko-cařihradské vyznání víry (latinsky Nicaeno-Constantinopolitanum) je jedním z nejdůležitějších křesťanských vyznání víry. Často se užívá při liturgii, v ekumenismu je chápáno jako druhé nejvýznamnější společné vyznání víry (po původním Nicejském vyznání).

Autoritativním se pro křesťanskou církev stalo roku 451 rozhodnutím Chalkedonského koncilu. Ve východní církvi je toto vyznání závazné ve své původní podobě, s přídavkem zvaným filioque („i Syna“) jej vyznává katolická církev, anglikánská církev a protestantství.

Původ samotného vyznání zůstává až dodnes neznám, neboť se jedná o text, který přejímá až Chalkedonský koncil, který jej označuje jako „Vyznání 150 otců“ (tj. Prvního konstantinopolského koncilu).

Od 6. století je Nicaeno-Constantinopolitanum považováno za revizi vyznání Prvního nikajského koncilu.

Na konci tisíciletí se vedly spory mezi Východem a Západem o latinskou vložku zvanou „filioque“, která vyznává procesi Ducha svatého nejen z Otce, ale též ze Syna. K tomuto tématu více viz filioque.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Původní text nicejsko-konstantinopolského vyznání je řecký, pro římskokatolickou církev je závazné též jeho znění latinské.

Credo in unum Deum, Patrem omnipotentem,

factorem cæli et terræ, visibilium omnium et invisibilium.

Et in unum Dominum Iesum Christum, Filium Dei unigenitum,

et ex Patre natum ante omnia sæcula.

 

Deum de Deo, Lumen de Lumine, Deum verum de Deo vero,

genitum non factum, consubstantialem Patri, per quem omnia facta sunt.

Qui propter nos homines et propter nostram salutem descendit de cælis.

 

Et incarnatus est de Spiritu Sancto ex Maria Virgine,

et homo factus est.

Crucifixus etiam pro nobis sub Pontio Pilato, passus et sepultus est,

et resurrexit tertia die, secundum Scripturas,

et ascendit in cælum, sedet ad dexteram Patris.

Et iterum venturus est cum gloria, iudicare vivos et mortuos,

cuius regni non erit finis.

 

Et in Spiritum Sanctum, Dominum et vivificantem,

qui ex Patre, FILIOQUE procedit.

Qui cum Patre et Filio simul adoratur et conglorificatur

qui locutus est per prophetas.

 

Et unam, sanctam, catholicam et apostolicam Ecclesiam.

Confiteor unum baptisma in remissionem peccatorum.

Et expecto resurrectionem mortuorum, et vitam venturi sæculi. Amen

 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Jezis v nebi ako KNAZ

(Jarka, 6. 8. 2015 19:32)


KKC
662 „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12,32). Vyzdvihnutie na kríž je znamením a predzvesťou vyzdvihnutia pri nanebovstúpení. Je jeho začiatkom.(1545) Ježiš Kristus, jediný Kňaz novej a večnej zmluvy, „nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou…, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou“ (Hebr 9,24). V nebi Ježiš Kristus bez prestania vykonáva svoje kňazstvo, „lebo žije stále, aby sa prihováral“ za tých, „ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu“ (Hebr 7,25). Ako „veľkňaz budúcich darov“(1137) (Hebr 9,11) je stredom, hlavnou postavou a hlavným vykonávateľom liturgie, ktorá v nebi uctieva Otca na nebesiach.

Jezis v nebi ako KNAZ

(Jarka, 6. 8. 2015 19:32)

KKC
662 „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12,32). Vyzdvihnutie na kríž je znamením a predzvesťou vyzdvihnutia pri nanebovstúpení. Je jeho začiatkom.(1545) Ježiš Kristus, jediný Kňaz novej a večnej zmluvy, „nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou…, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou“ (Hebr 9,24). V nebi Ježiš Kristus bez prestania vykonáva svoje kňazstvo, „lebo žije stále, aby sa prihováral“ za tých, „ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu“ (Hebr 7,25). Ako „veľkňaz budúcich darov“(1137) (Hebr 9,11) je stredom, hlavnou postavou a hlavným vykonávateľom liturgie, ktorá v nebi uctieva Otca na nebesiach.

Pravica Otca

(Jarka, 6. 8. 2015 19:28)

663 Teraz už Kristus sedí po pravici Otca: „Výrazom pravica Otca označujeme Božiu česť a slávu, v ktorej Boží Syn jestvoval pred všetkými vekmi ako Boh a jednej podstaty s Otcom a v ktorej, keď sa v posledných časoch stal človekom, sedí aj s telom po tom, ako jeho telo bolo skutočne prijaté do tej istej slávy.“ (648)

664 Sedieť po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášovho kráľovstva a splnenie videnia proroka Daniela o Synovi človeka:(541) „Jemu bola odovzdaná moc, sláva a kráľovstvo; jemu slúžili všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je vláda večná, ktorá nezanikne, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené“ (Dan 7,14). Od tej chvíle sa apoštoli stali svedkami Kráľovstva, ktorému nebude konca.

Vzkriesena prirodzenost

(Jarka, 6. 8. 2015 19:27)

zobraziť celéSTAV KRISTOVEJ VZKRIESENEJ ĽUDSKEJ PRIRODZENOSTI

645 Vzkriesený Ježiš nadväzuje so svojimi učeníkmi priame vzťahy: dáva sa im dotýkať a jedáva s nimi. Tým ich vyzýva, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo,(999) s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, lebo ešte nesie stopy jeho umučenia. Ale toto pravé a skutočné telo má zároveň aj nové vlastnosti osláveného tela: už sa nenachádza v priestore a čase, ale sa môže stať prítomným, kde Ježiš chce a kedy chce, lebo jeho ľudská prirodzenosť už nemôže byť zadržaná na zemi, ale patrí iba do božskej sféry Otca. preto je vzkriesený Ježiš aj zvrchovane slobodný zjaviť sa tak, ako chce: v podobe záhradníka alebo „v inej podobe“ (Mk 16,12), ako je tá, na ktorú boli učeníci zvyknutí, a to práve preto, aby vzbudil ich vieru.

646 Kristovo zmŕtvychvstanie nebolo návratom do pozemského života, ako to bolo pri vzkrieseniach, ktoré vykonal pred Veľkou nocou: pri vzkriesení Jairovej dcéry, naimského mládenca a Lazára. Tieto vzkriesenia boli zázračnými udalosťami, ale ľudia zázračne vzkriesení(934) znovu dostali Ježišovou mocou „normálny“ pozemský život.(549) Raz opäť zomrú. Kristovo zmŕtvychvstanie je podstatne odlišné. On vo svojom vzkriesenom tele prechádza zo stavu smrti do iného života mimo času a priestoru. Ježišovo telo je pri vzkriesení naplnené mocou Ducha Svätého. Má účasť na Božom živote v stave svojej slávy, takže svätý Pavol môže o Kristovi povedať, že je „nebeským človekom“.

zobraziť celéZMŔTVYCHVSTANIE AKO TRANSCENDENTNÁ UDALOSŤ

647 „Ó, naozaj blažená noc“ – spieva sa vo veľkonočnom chválospeve Exultet –, „ktorá bola svedkom preslávnej chvíle, keď Kristus vstal z mŕtvych.“ A vskutku, nik nebol očitým svedkom samej udalosti zmŕtvychvstania a ani jeden evanjelista ju neopisuje. Nikto nemohol povedať, ako sa zmŕtvychvstanie uskutočnilo fyzicky. Tým menej sa dala zmyslami postrehnúť jeho najvnútornejšia podstata, prechod do iného života.(1000) Hoci je zmŕtvychvstanie historická udalosť, zistiteľná na základe znaku, ktorým bol prázdny hrob, a na základe skutočnosti, ktorou boli stretnutia apoštolov so vzkrieseným Kristom, predsa v tom, v čom presahuje a prevyšuje dejiny, zostáva v samom srdci tajomstva viery. Preto sa vzkriesený Kristus nezjavuje svetu, ale svojim učeníkom, „tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema a teraz sú jeho svedkami pred ľudom“ (Sk 13,31).



Katechizmus - Tretieho dna vstal z mrtvych

(Jarka, 6. 8. 2015 19:17)

zobraziť celé2. odsek TRETIEHO DŇA VSTAL Z MŔTVYCH

638 „A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša“ (Sk 13,32-33). Ježišovo zmŕtvychvstanie je vrcholná pravda našej viery v Krista. Prvé kresťanské spoločenstvo(90) ju verilo a prežívalo ako ústrednú pravdu, Tradícia ju podáva ďalej ako základnú pravdu, spisy Nového zákona ju potvrdzujú a spolu s krížom sa ohlasuje ako podstatná časť veľkonočného tajomstva:(651, 991)
„Kristus vstal z mŕtvych.
Svojou smrťou premohol smrť
a zosnulým daroval život“

zobraziť celéI. Historická i transcendentná udalosť

639 Tajomstvo Kristovho zmŕtvychvstania je skutočná udalosť, ktorá sa prejavila historicky zistenými javmi, ako to dosvedčuje Nový zákon. Už svätý Pavol mohol okolo roku 56 napísať Korinťanom: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim“ (1Kor 15,3-5). Apoštol tu hovorí o živej tradícii zmŕtvychvstania, s ktorou sa oboznámil po svojom obrátení pred bránami Damasku.

zobraziť celéPRÁZDNY HROB

640 „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych“ (Lk 24,5-6). Prvá vec, s ktorou sa stretáme v rámci veľkonočných udalostí, je prázdny hrob. Sám osebe nie je priamym dôkazom. Skutočnosť, že Kristovo telo nebolo v hrobe, by sa dala vysvetliť aj ináč. Napriek tomu bol prázdny hrob pre všetkých podstatným znamením. Jeho objavenie učeníkmi bolo prvým krokom k uznaniu samej skutočnosti zmŕtvychvstania. Tak to bolo najprv v prípade nábožných žien a potom Petra. Učeník, „ktorého mal Ježiš… rád“ (Jn 20,2), tvrdí, že keď nazrel do prázdneho hrobu, „videl tam položené plachty“ (Jn 20,5), a keď vošiel, „videl i uveril“ (Jn 20,8). To predpokladá, že na základe stavu, v akom bol prázdny hrob,(999) konštatoval, že neprítomnosť Ježišovho tela nemohla byť ľudským dielom a že Ježiš sa jednoducho nevrátil do pozemského života, ako to bolo v Lazárovom prípade

Katechizmus - Zostupil k zosnulym

(Jarka, 6. 8. 2015 19:16)

5. článok JEŽIŠ KRISTUS „ZOSTÚPIL K ZOSNULÝM, TRETIEHO DŇA VSTAL Z MŔTVYCH“

631 Ježiš „zostúpil do nižších častí zeme. Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil“ (Ef 4,9-10). Apoštolský symbol vyznáva v tom istom článku viery Kristovo zostúpenie k zosnulým a jeho zmŕtvychvstanie na tretí deň, lebo on vo svojej Veľkej noci (t. j. vo svojej smrti a zmŕtvychvstaní) dal vyprýštiť životu z priepasti smrti:
„Tvoj Syn Ježiš Kristus,
ktorý slávne vstal z mŕtvych,
osvecuje ľudstvo veľkonočným svetlom
a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.“

zobraziť celé1. odsek KRISTUS ZOSTÚPIL K ZOSNULÝM

632 Početné tvrdenia Nového zákona, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ (1Kor 15,20), predpokladajú, že pred svojím vzkriesením sa zdržiaval na mieste pobytu zosnulých. To je prvý význam, ktorý apoštolské ohlasovanie dalo Ježišovmu zostúpeniu do pekiel (čiže k zosnulým): Ježiš zakúsil smrť ako všetci ľudia a svojou dušou zostúpil na miesto pobytu zosnulých. No zostúpil tam ako Spasiteľ a ohlasoval dobrú zvesť duchom, ktorí tam boli uväznení.

633 Miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „predpeklie“ (po latinsky inferi), „šeól“ (po hebrejsky) alebo „hades“ (po grécky), lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha. Taký bol totiž pred príchodom Vykupiteľa údel všetkých zosnulých, či už zlých, alebo spravodlivých. To však neznamená, že ich údel bol rovnaký, ako to ukazuje Ježiš v podobenstve o biednom Lazárovi, ktorý bol prijatý „do Abrahámovho lona“. „Duše týchto spravodlivých, ktoré v Abrahámovom lone očakávali Spasiteľa, oslobodil Kristus Pán, keď zostúpil do pekiel.“ (1033) Ježiš nezostúpil do pekiel (k zosnulým), aby vyslobodil zatratených, ani aby zničil peklo zatratenia, ale aby vyslobodil spravodlivých, ktorí ho predišli.

634 „Preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym…“ (1Pt 4,6). Zostúpenie k zosnulým je plným zavŕšením evanjeliového ohlasovania spásy. Je poslednou fázou Ježišovho mesiášskeho poslania, fázou zhustenou v čase, ale nesmierne rozsiahlou svojím skutočným významom, ktorým je rozšírenie vykupiteľského diela(605) na všetkých ľudí všetkých čias a na všetkých miestach, lebo všetci tí, čo sú spasení, dostali účasť na vykúpení.

635 Kristus teda zostúpil do hlbín smrti, aby mŕtvi počuli hlas Božieho Syna a aby tí, čo ho počujú, žili. Ježiš, „Pôvodca života“, svojou „smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2,14-15). Vzkriesený Kristus má odvtedy „kľúče od smrti a podsvetia“ (Zjv 1,18) a „na meno Ježiš“ sa zohýna „každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí“ (Flp 2,10).
„Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov… Ide hľadať [Adama, nášho] prvého otca ako stratenú ovcu. Chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu… Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom… Prebuď sa ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli.“

zobraziť celéZhrnutie

636 Slovami „Ježiš zostúpil k zosnulým [do pekiel]“. Symbol viery vyznáva. že Ježiš skutočne zomrel a že svojou smrťou za nás premohol smrť a diabla, „ktorý vládol nad smrťou“ (Hebr 2,14).

637 Mŕtvy Kristus svojou dušou, spojenou s jeho božskou osobou, zostúpil na miesto pobytu zosnulých. Otvoril brány neba spravodlivým, ktorí ho predišli

Vigilia Vzkriesenia JKS 192

(Jarka, 6. 8. 2015 19:07)

http://cerven.blog.sme.sk/c/26784/Jezis-vstal-z-mrtvych.html
JKS 192
https://www.youtube.com/watch?v=hmeT7UcqsN0

Z kazne papeza

(Jarka, 6. 8. 2015 18:23)

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131204041