Rozjimania

 Dongo (Como, Taliansko), 18. apríla 1987

Biela sobota Sobota mojej veľkej bolesti

„Moji milí synovia, zostaňte so mnou, vašou bolestnou Matkou.

Toto je deň mojej veľkej bolesti.

To je jediný deň, ktorý som prežila s mŕtvym Ježišom.

Keď som ho s pomocou Jána a zbožných žien uložila do hrobu, keď veľký kameň zavalil jeho hrob, prvý raz som zostala bez svojho Syna.

V tom okamihu sa môj čas zastavil.

Vtedy sa začala moja vigília v ustavičnej modlitbe, ktorá udávala rytmus ubiehajúcim hodinám v pevnej nádeji, ktorá preniká nebeskú bránu.

V hlbokom a silnom utrpení som konečne mohla dať priestor výrazu svojej materinskej bolesti. Nepretržitý prúd sĺz kanul z mojich očí a vytváral akúsi kolísku plaču, do ktorej som ukladala vás všetkých, ktorých mi na kríži Ježiš zveril.

Je sobota veľkého odpočinku.

Je sobota veľkého mlčania.

Je sobota mojej veľkej bolesti

. Je to jediný deň, keď Matka zostala bez Syna, prebodnutá a naliehavo prosiaca, plná dôvery a viery, zavalená bremenom svojho utrpenia.

Je to deň, keď i vaša Matka potrebuje povzbudenie.

Je to deň, keď Matka potrebuje lásku všetkých svojich synov.

Dnes vás prijímam do svojho materinského náručia a je mi útechou, keď viem, že ma naozaj milujete ako synovia.

Zdá sa mi, akoby som ešte počula jeho hlas, keď vo svojej vrcholnej a vzácnej obete povedal:

,Žena, hľa tvoj syn!‘

Dnes, v kolíske tejto mojej bolesti,

sa otvorte a príjmite božský plod tohto jeho posledného daru.

Toto je môj i váš deň.

Vstúpte do sobotňajšieho odpočinku môjho duchovného materstva.

Cirkev získala tento dar ako prvé ovocie vykúpenia a smrti môjho Syna Ježiša.

Preto od najstarších dôb sa rozšírila tradícia zasvätiť sobotu mojej zvláštnej úcte

. Žiadam vás, aby ste mi i vy zasvätili tento deň. J

e to deň, ktorý znamená čas prechodu medzi Ježišovou smrťou a vzkriesením.

Je to pre všetkých deň

prechodu zo smrti do života,

od utrpenia k sláve,

od egoizmu k láske,

od otroctva k slobode,

z hlbokej temnoty ku svetlu, ktoré nezapadá.

Vstúpte do tohto žiarivého odpočinku.

Preto vás ešte raz vyzývam, aby ste sobotu zasvätili mojej úcte,

aby som vám mohla pomáhať

vstúpiť do vášho odpočinku tým,

že budete denne prežívať svoju paschu spolu so mnou,

Matkou zarmútenou z utrpenia,

ale plnou radosti zo vzkriesenia.“