Rozjimania

On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

Ako bolo v tom čase počuť a ​​chápané:

Krst Duchom Svätým by znamenal, že takto pokrstené duše budú akoby ponorené do toho tvorivého a informujúceho Ducha, ktorý bol ZDROJOM života, svätosti a múdrosti.

Krst „ohňom“ by zase sprostredkoval myšlienku MOCI, ktorá súčasne ničí zlo a očisťuje dobro; v žiadnom prípade nie bez utrpenia, ktoré sprevádza kontakt duše hriešnika so „stravujúcim ohňom“ svätosti Božej, no pre tých, ktorí prijali skorší krst a čo mal sprostredkovať, konzumujúc len to, čo je zlé, a to, čo bolo vzácne, ponechávajú jasnejšie ako predtým.

Objavenie sa „jazykov ako ohňa“, ktoré sprevádzali DAR DUCHA v deň Turíc, bolo skôr vonkajším viditeľným znakom, rozšírením symboliky, než skutočným naplnením zasľúbenia.

 -----------------------------------------------------------------------------------------------

 Svojim učeníkom bude podávať nielen vonkajší prvok alebo znamenie, ale aj to, čo sa tým označuje, totiž dary a milosti Ducha Svätého, ktoré sú vo svojom pôsobení a účinkoch ako OHEŇ osvecujúc, oživujúc a očisťujúc ľudské duše a roznecujúc v nich zbožné a zbožné náklonnosti; roznecujúc ich srdcia láskou k Bohu a celému ľudstvu a mierou horlivosti pre jeho slávu a spásu hriešnikov, ktoré všetky vody ťažkostí a nebezpečenstva, , prenasledovania a súženia, cez ktoré môžu byť povolaní prejsť, nebudú môcť uhasiť.

A tento krst oznámi v takej hojnej miere, že sa vám bude zdať, že ním budete preplnený.

Teraz sa splnilo toto zasľúbenie, dokonca s viditeľným vzhľadom ako z ohňa, v deň Turíc; a napĺňa sa bez toho zjavenia až do dnešného dňa vzhľadom na všetkých, ktorí veria v Krista vierou, ktorá pôsobí láskou.

-----------------------------------------------------------------------------------------

 Pokrstím ťa – zošlem na teba Ducha Svätého.

Duch Boží je často predstavovaný ako vyliaty na jeho ľud,

Príslovia 1:23; Izaiáš 44:3; Joel 2:28-29; Skutky 2:17-18.

Krst Duchom Svätým je teda rovnaký ako zoslanie jeho vplyvov na obrátenie, očistenie a vedenie duše.

Duch Svätý – Tretia osoba rozkošnej Trojice, ktorej úlohou je osvietiť, obnovovať, posväcovať a utešovať dušu, ktorú mu Spasiteľ prisľúbil presvedčiť o hriechu, Ján 16:8;

osvietiť alebo učiť učeníkov, Ján 14:26; Ján 16:13;

utešiť ich v neprítomnosti Spasiteľa, Ján 14:18; Ján 16:7; zmeniť srdce.

Títovi 3:5.

Byť pokrstený Duchom Svätým znamená, že Mesiáš zošle na svet oveľa silnejší a mocnejší vplyv,

než aký mal na Jánovom kázaní. Oveľa viac by sa obrátilo. Nastala by obrovská zmena.

Jeho služba nebude mať vplyv len na vonkajší život, ale na srdce. motívy, dušu;

a spôsobilo by rýchle a trvalé zmeny v životoch ľudí.

Pozri Skutky 2:17-18

------------------------------------------------------------------

 S ohňom - ​​Tento výraz bol chápaný rôzne. Niektorí sa domnievajú, že Ján hovorí o trápeniach a prenasledovaniach, ktorými budú ľudia súdení podľa evanjelia; iní, že slovo „oheň“ znamená súd alebo hnev. Podľa tohto posledného výkladu to znamená, že by pokrstil časť ľudstva - tých, ktorí boli ochotní byť jeho nasledovníkmi - Duchom Svätým, ale zvyšok ľudstva - bezbožných - ohňom; teda súdom a hnevom.

Oheň je symbolom pomsty. Pozri Izaiáš 5:24; Izaiáš 61:2; Izaiáš 66:24.

Ak je toto význam, ako sa zdá byť pravdepodobné, potom Ján hovorí, že služba Mesiáša by bola oveľa mocnejšia, než bola jeho. Bolo by to viac hľadania a testovania; a tí, ktorí neboli uspôsobení na to, aby obstáli v skúške, budú hodení do večného ohňa.

Iní sa však domnievali, že ohňom tu chce Ján vyjadriť myšlienku, že kázanie Mesiáša bude

prečisťujúce, mocné, očisťujúce, keďže oheň je niekedy symbolom čistoty, Malachiáš 3:2.

Je ťažké zistiť presný význam iný, než že jeho služba by bola veľmi namáhavá, očisťujúca, hľadajúca.

Boli by premenené zástupy; a tí, ktorí neboli skutočnými kajúcnikmi,

by nemohli obstáť v skúške a boli by odohnaní

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 s Duchom Svätým – „Aj tak ďaleko od toho, aby som sa zaoberal myšlienkou, akou je nárokovanie si mesiášskej pocty, tie najpodlejšie služby, ktoré môžem poskytnúť tomu ‚Mocnejšiemu ako ja, ktorý prichádza po mne‘, sú pre mňa príliš vysokou poctou; ja som len služobník, ale prichádza Majster; spravujem iba vonkajší symbol očisty; Jeho výhradnou výsadou je udeľovať toto právo.“ Krásny duch, ktorý charakterizuje tohto Kristovho služobníka po celý čas! a ohňom – brať to ako krst odlišný od krstu Ducha – krst nekajúcnych pekelným ohňom – je mimoriadne neprirodzené. Ale toto bol názor Origena medzi Otcami; a medzi modernými Neander, Meyer, De Wette a Lange. Oveľa lepšie nie je hovoriť o požiari veľkého dňa, pri ktorom bude spálená zem a diela, ktoré sú na nej. Je jasné, že, ako si myslíme, je to len ohnivý charakter pôsobenia Ducha na dušu – hľadanie, požieranie, zušľachťovanie, sublimácia – keďže takmer všetci dobrí vykladači rozumejú slovám. A tak v dvoch po sebe nasledujúcich klauzulách sú dva najznámejšie symboly – voda a oheň – použité na vyjadrenie tých istých očistných operácií Ducha Svätého na duši. ---------------------- S Duchom Svätým, ktorý vnútorne zmýva ich hriechy svojou krvou a posväcuje ich srdcia: Duch Svätý pôsobí v ich srdciach ako oheň, očisťuje ich žiadostivosti a skazenosti, zahrieva a roznecuje ich srdcia zmyslom pre jeho lásku a roznecuje v nich všetky duchovné návyky. Alebo, s Duchom Svätým, ako v dňoch Letníc, sa im zjavujú rozštiepené jazyky ako ohnivé, ako Skutky 2:3: teda výraz oheň je exegetický z výrazu Duch Svätý. Alebo s Duchom Svätým as ohňom; menením a obnovovaním sŕdc tých, ktorí v neho veria, pôsobením Ducha Svätého a pohlcovaním a ničením iných, ktorí neveria, ako s ohňom. --------- Ja vás krstím vodou... Tieto slová na prvý pohľad vyzerajú, akoby boli pokračovaním Jánovej reči s farizejmi a saducejmi, a akoby ich pokrstil; keďže ich porovnaním s tým, čo rozprávajú ostatní evanjelisti, pozri Marek 1:5, sa prihovárajú ľudu, ktorý vyznávajúc svoje hriechy, bol ním pokrstený; komu podáva správu o obrade krstu vodou, ktorého bol správcom, akým spôsobom a z akého dôvodu ho vykonal: Ja vás krstím vodou.... Tieto slová na prvý pohľad vyzerajú, akoby boli pokračovaním Jánovej reči s farizejmi a saducejmi, a akoby ich krstil on; keďže ich porovnaním s tým, čo rozprávajú ostatní evanjelisti, pozri Marek 1:5, sa prihovárajú ľudu, ktorý vyznávajúc svoje hriechy, bol ním pokrstený; komu podáva správu o obrade krstu vodou, ktorého bol správcom, akým spôsobom a z akého dôvodu ho vykonal: naozaj vás pokrstite; alebo, ako hovorí Marek: „Ja som ťa pokrstil“; Mám na to autoritu od Boha; moja provízia siaha tak ďaleko a nie ďalej; Môžem vám spravovať a udelil som vám vonkajší obrad; ale vnútornú milosť a jej vzrast, spolu s obyčajnými a mimoriadnymi darmi Ducha, nemôžem udeliť. Môžem a krstím vyznaním pokánia a môžem sa vyhrážať nekajúcim hriešnikom božskou pomstou; ale nemôžem nikomu udeliť milosť pokánia, ani trestať za nekajúcnosť, ani tu, ani potom; tieto veci sú mimo mojej moci a patria inej osobe, ktorá bude ďalej pomenovaná: všetko, čo robím a predstieram, že robím, je krstiť s vodou, alebo skôr vo vode, ako sa má vykastrovať. Zdá sa, že naša verzia je vypočítaná v prospech liatia alebo kropenia vodou, alebo jej aplikácie na pokrsteného, ​​v protiklade k ponoreniu do nej; keďže „predložka“ nie je inštrumentálna, ale miestna a označuje miesto, rieku Jordán a vodný prvok tam, v ktorom Ján krstil: a to urobil k pokániu, alebo „na“ alebo na „pokání“: lebo tak možno urobiť, ako je to v Matúšovi 12:41, pretože význam nie je v tom, že Ján ich pokrstil, aby ich priviedol k pokániu; keďže pred krstom vyžadoval pokánie a ovocie, ktoré sa na to dostalo; ale že ich pokrstil na nohu ich pokánia; a tak učený Grotius poznamenáva, že táto veta môže byť veľmi vhodne vysvetlená takto: "Ja vás krstím na "vyznanie" pokánia, ktoré robíte." Ján naráža na osobu, ktorej bol predchodcom, a na jej nadradenosť: skutočne o nej najprv hovorí ako o jednej za ňou, nie v prirodzenosti alebo dôstojnosti, ale v časovom poradí ako o človeku; ale ten, čo príde po mne. Ján sa narodil pred Ježišom a začal svoju službu skôr ako on; bol jeho predzvesťou; Ježiš teraz prichádzal za ním do Jordánu z Galiley, aby sa mu dal pokrstiť a potom vstúpil do jeho verejného účinkovania. Ale hoci prišiel za ním v tomto zmysle, povahovo nebol pod ním, ale nad ním; čo slobodne vyhlasuje a hovorí je mocnejší ako ja; nielen ako on je mocný Boh, a tak nekonečne mocnejší ako on; ale v jeho úrade a službe, ktorá bola vykonávaná s väčšou mocou a autoritou a sprevádzaná mocnými skutkami a zázrakmi a bola sprevádzaná mimoriadnymi darmi Ducha. Nehovoriac o mocnom diele vykúpenia, ktoré vykonal; vzkriesenie vlastného tela z mŕtvych; a jeho povýšenie v ľudskej prirodzenosti, nad všetku moc, moc a panstvo. Krstiteľ bol taký citlivý na nerovnosť medzi nimi a na svoju nehodnosť byť s ním spomínaný, že sa zdá, že takmer nevie vyjadriť svoj odstup od neho; a preto to značí tým, že nie je spôsobilý vykonávať jeden z najservilnejších úradov voči nemu, ktorých topánky nie som hoden nosiť; alebo ako to rozprávajú iní evanjelisti, „ktorej šnúrku nie som hoden rozviazať“; čo má rovnaký význam, pretože topánky sú uvoľnené, aby sa dali vziať alebo nosiť pred alebo po osobe; čo robiť bola práca sluhov medzi Židmi. V Talmude (e) sa pýta, "Aký je spôsob práce sluhov? alebo aká je ich služba? Zapne (pánovi) topánky, "rozopne topánky" a "nesie ich pred sebou do kúpeľa." Alebo, ako sa hovorí inde (f), "vyzúva si topánky, alebo nesie za sebou svoje nádoby (čo chce) do kúpeľa; vyzlieka ho, perie, namazáva, šúcha, oblieka, zapína topánky a dvíha." Bola to taká servilná práca, že sa považovala za príliš zlú pre učenca alebo učeníka; lebo sa hovorí (g), "všetky služby, ktoré sluha robí svojmu pánovi, učeník robí svojmu pánovi, "okrem vyzúvania topánok." Lesk na ňom hovorí: „Kto to vidí, povie, že je „kanaánsky sluha“:'' lebo len Kanaánčan, nie hebrejský sluha (h), môže byť zamestnaný alebo zaviazaný k takejto práci; lebo to bolo považované nielen za zlé a poddané, ale dokonca aj za podlé a vyčítavé. Je to jeden z ich (i) kánonov; --------------------- Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého topánky nie som hodný obuť: bude vás krstiť Duchom Svätým a ohňom. (5) Nesmieme sa zaoberať znameniami, ktoré Boh určil ako prostriedok, aby nás priviedli k našej spáse, ani tým, ktorí im slúžia, ale musíme sa vyšplhať až k veci samej, teda ku Kristovi, ktorý vo vnútri pôsobí účinne, čo sa nám navonok naznačuje. (l) Vonkajšie znamenie nám to pripomína, že musíme zmeniť svoj život a stať sa lepšími, pečaťou nás uisťuje, že sme vštepení do Krista; čím náš starý človek zomiera a nový človek vstáva; --------------------------- ktorých topánky nie som hoden nosiť] Práca tých najpodlejších otrokov. Ján, veľký prorok, aký bol, s vplyvom dostatočným na to, aby sa aj Herodes triasol o svoj trón, nie je hoden byť tým najpodlejším otrokom Silnejšieho – Syna Božieho. s Duchom Svätým] Lit. v Duchu Svätom. Táto predložka sa používa v gréčtine a najmä v helenistickej gréčtine na označenie nástroja, ale vyjadruje aj okolitý vplyv alebo prvok, v ktorom sa akt odohráva. S vodou=vo vode; s Duchom Svätým=obklopený, ovplyvnený Duchom Svätým. Zrelé kresťanské poňatie Ducha Svätého nebolo v mysli Jána prítomné. Niektorí z jeho učeníkov v Efeze povedali Pavlovi „ani sme nepočuli, či existuje nejaký Duch Svätý“. Skutky 19:2. oheň] Táto metafora implikuje: (1) Očista, (2) Ohnivý zápal alebo nadšenie, (3) Osvietenie; všetko, čo sú dary Ducha Svätého. V antickej hymne Róberta II. Francúzsko uvádza tretí bod: ----------------- , Marek 1:7. Ján sa stavia do pozície najspodnejšieho zo sluhov. Nosiť sandále svojich pánov, teda nosiť a odnášať ich, ako aj zapínať či vyzúvať, bolo medzi Židmi, Grékmi a Rimanmi záležitosťou otrokov najnižšieho postavenia. ------------------- With the Holy Ghost, and with fire (ἐν Πνεύματιυ Ἁγίῳ καὶ πυρί). To the visible John contrasts the invisible, to the symbol of water the reality of the Spirit; adding (here and in the parallel passage in Luke) to this, which forms the main point of the contrast (cf. Mark 1:8; John 1:33), the thought of Malachi 3:2, purification as by fire; and, by not placing it under the government of another preposition (which would have necessitated the conception of it as a distinct element) implying that it is only another aspect of one and the same baptism. It has been questioned, indeed, whether "fire" here refers to the purification of the godly who truly accept the baptism of the Spirit, or to the destruction of the wicked, as in vers. 10, 12. But the thought is one. The Divine presence will in fact, as is recognized by Isaiah (Isaiah 33:14; Isaiah 31:9), be twofold in its working, according as it is yielded to or the reverse. It burns away sin out of the godly, and it consumes the ungodly if they cleave to their sin. Matthew 3:11