Raz som sa zúčastnil seminára o službe uzdravenia, ktorý viedol autor kníh a psychiater Kenneth Mc Call.
Počas otázok a odpovedí tri dosť vzrušené ženy povedali doktorovi Mc Callovi, že v ich meste sa stretáva skupina čarodejníkov, a premýšľali, ako sa toho zbaviť. Dr. Mc Call bol veľmi jemne hovoriaci muž s hlbokou duchovnosťou. Potichu povedal: „Podľa mojich skúseností je vo väčšine prípadov všetko, čo je potrebné na zbavenie sa miesta zla, to, aby sa malá skupina angažovaných kresťanov zhromaždila a ticho sa spolu modlila a potom spoločne opakovala Otčenáš so zameraním na frázu, “Zbav nás zlého.“ Usmeje sa: „To zvyčajne funguje. Máte ďalšie otázky?“
Myslím, že dámy boli trochu sklamané. Možno chceli dramatický exorcizmus doplnený o točiace sa hlavy, levitácie, svätenú vodu a úžasné znamenia a zázraky. Spomenul som si na odpoveď doktora Mc Calla a použil som Otčenáš ako zbraň proti zlu. To isté učím aj ostatných.
Niekedy je potrebný exorcizmus. V takom prípade môže obrad vykonať iba exorcista so súhlasom biskupa. Všetci pokrstení kresťania sú však povolaní byť vojakmi v duchovnom boji a vedomé používanie modlitby Otčenáš za oslobodenie je praktickým spôsobom, ako poraziť zlo.
Niekedy zabúdame, že hlavným rozmerom Pánovej služby bol jeho boj so Satanom. Od okamihu svojho krstu je vyvedený do púšte, aby čelil otcovi lži. Okamžite ho vidíme, ako vyháňa démonov, uzdravuje chorých na tele, mysli a duchu a nakoniec svojím krížom a zmŕtvychvstaním raz a navždy pošliape starodávneho nepriateľa.
Otče náš alebo Pater Noster
Existujú tri frázy, na ktoré sa treba sústrediť. Prvým je „Odpusť nám naše viny“. Najprv prosíme o odpustenie za naše hriechy, a to súvisí s našou činnosťou odpustenia zameranou na ostatných. Keď hovoríme „ako i my odpúšťame svojim vinníkom“, sme cestou Božieho odpustenia, ktoré cez nás prúdi k druhým.
V tejto dvojitej fráze prijímame odpustenie a stávame sa tak kanálmi Božieho odpustenia. Toto je dôležitý prvý krok a prvá modlitba v Pater Noster pomaly prináša zameranie na túto frázu. Ak sa to skombinuje s dobrým skúmaním svedomia, hriechy sú odpustené a my sa stávame nádobami na odpustenie, aby Boh mohol konať prostredníctvom nás.
Takto sa Otčenáš stáva úprimným skutkom skrúšenia. Malo by byť samozrejmé, že ak sme si vedomí smrteľného hriechu v našich životoch, potom by mal byť tento skutok skrúšenia zabudovaný do modlitby Pána doplnený sviatosťou zmierenia. Keď sa ďalej modlíme modlitbu Otčenáš, zameriavame sa na frázu: „Neuveď nás do pokušenia.“ Táto fráza je pre mnohých ľudí mätúca. Prečo by nás Boh viedol do pokušenia? Problém je s archaickým jazykom, ktorý používame pri tradičnejšej liturgii. „Neuveď nás do pokušenia“ možno tiež preložiť: „Odveď nás preč od pokušenia.“ „Pokušením“ nemáme na mysli iba príťažlivosť, ktorú cítime k hriechu, ale máme na mysli aktívne pokušenie, ktoré pred nás satan kladie. Inými slovami: „Pane, chráň nás pred útokom zlého.“ alebo „Ochraňuj nás pred neustálym lákaním zla. Nasmeruj nás do svetla a preč z tmy. “
Táto druhá modlitba nás spája jasne s treťou. Tretíkrát, keď sa modlíme, zameriavame sa na frázu: „Zbav nás zlého.“ Toto je posledná a najsilnejšia modlitba oslobodenia. Služba vyslobodenia je práve to: oslobodenie od otroctva pred zlom.
Je príliš zjednodušujúce si predstaviť, že otroctvo k Satanovi je vždy iba vo forme výslovného démonického vlastníctva. Mnoho ľudí trpí otroctvom k zlu. Niektorí sú závislí od závislostí, obsedantného sexuálneho správania a závislosti od konkrétnych hriechov. Iní sú v otroctve toxických a zlých vzťahov. Ďalší iní sú v otroctve svojej negatívnej sebaúcty, deštruktívnych návykov, depresie, strachu a úzkosti. Vo všetkých týchto ťažkostiach môže mať duchovný rozmer. Zlí duchovia môžu človeka brzdiť v plnosti zdravia a duchovnej pohody.
Preto veľmi tichým no účinným spôsobom môžeme bojovať proti zlu vedomým a zámerným používaním modlitby Otčenáš, aby sme prijímali a odpúšťali, modlili sa za slobodu od pokušenia a za oslobodenie od temných síl, ktoré nás zväzujú.
Nakoniec môže byť Otčenáš modlitbou nielen pre nás, ale aj ako príhovor za ostatných. Je to skutok milosrdenstva, modliť sa za ostatných, ktorí sú v otroctve a prosiť Pána, aby ich vyslobodil.
Táto modlitba nás spája s Ježišovou modlitbou. Takto sa modlil. Za to sa modlil. Verím, že tento aspekt Paternoster je najdôležitejšou a zároveň najviac zanedbávanou dimenziou. Keď je táto modlitba vyslovená jednoducho, potichu a pomaly, spájame svoje modlitby s Jeho a tak aj s Jeho vôľou za spásu sveta a oslobodenie duší.
Zdroj: Churchpop, Obrázok: Tamtiež
