Litánie k apoštolom
Kráľovná apoštolov, oroduje za naás, za našu cirkev a za pápeža, kardinálo, biskupov a kňazov!
Sv.apoštol Bartolomej
- narodený - Kána Galilejská
- umučenie - v Indii
K Ježišovi ho priviedol apoštol FILIP a Bartolomej mu predtým povedal:
" Može byť z Nazareta niečo dobré?
Ježiš ho pri stretnutí označil za opravdivého Izraelitu, v ktorom niet lesti.
Po Kristovom zmŕtvychvstaní hlásal evanjelium v Indii, Mezopotámii a Arménsku.
Mučeníctvo: Zomrel hroznou smrťou v arménskom meste Urbanopolis. Podľa tradície ho stiahli zaživa z kože a následne ukrižovali alebo sťali.
Jeho relikvie sa dnes nachádzajú v Ríme, v bazilike na Tiberskom ostrove (San Bartolomeo all'Isola)
Historické pramene o misijných cestách svätého Bartolomeja sú, podobne ako pri väčšine ostatných apoštolov, zmesou ranokresťanskej histórie, apokryfných textov a ústnej tradície. Nový zákon po Ježišovom nanebovstúpení o jeho osude mlčí, no zachovali sa dôležité spisy z prvých storočí, ktoré jeho cesty mapujú. [1]
- Eusebios z Cezarey (4. storočie): Vo svojom kľúčovom diele Cirkevné dejiny (Historia Ecclesiastica) spomína, že kresťanský učenec Pantaenus navštívil v 2. storočí Indiu. Našiel tam komunitu veriacich, ktorí vlastnili Evanjelium podľa Matúša v hebrejčine (alebo aramejčine), ktoré im tam podľa ich slov zanechal práve apoštol Bartolomej. [1, 2, 3]
- Svätý Ján Zlatoústy (4. storočie): Vo svojich homíliách potvrdzuje, že Bartolomej kázal vo Frýgii (dnešné Turecko) a v Lykáonii spolu s apoštolom Filipom. Vyzdvihuje, že jeho misia mala obrovský úspech a zásadne menila morálku vtedajších pohanov. [1]
- Svätý Hieronym (4. – 5. storočie): Opiera sa o Eusebia a potvrdzuje Bartolomejovu misiu v Indii a neskôr vo Veľkej Arménsku. [1, 2]
- Skutky Ondreja a Bartolomeja (Acts of Andrew and Bartholomew): Text pravdepodobne z 5. storočia opisuje ich spoločnú misiu v mýtickej "krajine parthov" či Partskej ríši (dnešný Irán a Irak). [1, 2, 3]
- Skutky Bartolomeja: Tento apokryf podrobne rozoberá jeho príchod do Veľkého Arménska. Opisuje, ako Bartolomej vyháňal démonov z pohanských modiel, uzdravil kráľovu posadnutú dcéru a obrátil na kresťanstvo kráľovho brata Polymia. To viedlo k hnevu pohanských kňazov a kráľa Astyaga, ktorý nariadil jeho popravu. [1, 2, 3, 4]
- Arménska apoštolská cirkev: Pre Arménsko je Bartolomej (spolu so svätým Tadeášom) zakladateľom ich národnej cirkvi. Miestne staroveké kroniky kladú miesto jeho mučeníctva do starovekého mesta Albanopolis (dnešný Derbent v Rusku na brehu Kaspického mora alebo albánske lokality v historickom Arménsku). Vďaka tejto tradícii sa Arménsko stalo v roku 301 prvým štátom, ktorý prijal kresťanstvo za štátne náboženstvo. [1, 2, 3]
- Svätý Tomáš (Južná India - Kerala a Tamilnádu):
- Prisúdil sa mu juh Indického subkontinentu. V roku 52 n. l. sa vylodil v prístave Muziris (dnešná Kerala).
- Založil tam dodnes existujúcu komunitu, ktorá sa nazýva Kresťania svätého Tomáša (Sýrsko-malabarská cirkev).
- Neskôr prešiel na východné pobrežie do oblasti Mélápúr (dnešné Chennai/Madras), kde zomrel.
- Svätý Bartolomej (Severozápadná India a Konkan):
- Tradícia spája Bartolomeja s oblasťou Konkan (pobrežie okolo Bombaja/Kalyanu) na severozápade Indie.
- Podľa historických analýz sa však Bartolomejova "India" v starovekých prameňoch často prekrývala s Mezopotámiou, Perziou (Iránom) alebo dokonca s južnou Arábiou (Jemen). Jeho indická misia bola pravdepodobne skôr prechodnou stanicou.
- Svätý Tomáš (Námorná južná trasa):
- Využil rozvinuté rímsko-indické obchodné cesty.
- Plavil sa cez Červené more, Arabské more a Indický oceán priamo na juh Indie, kde v tom čase prekvital obchod s korením.
- Svätý Bartolomej (Suchozemská a severná trasa):
- Postupoval skôr severovýchodnou cestou cez Malú Áziu (dnešné Turecko), Sýriu a Perzskú ríšu.
- Ak zasiahol územie Indie, išlo o severné oblasti napojené na Hodvábnu cestu alebo riečne trasy Indusu.
- Svätý Tomáš (Zostal v Indii):
- India bola jeho konečnou stanicou. Podľa prameňov tam pôsobil 20 rokov a bol tam aj umučený (prebodnutý kopijou na hore sv. Tomáša v Chennai).
- Svätý Bartolomej (Návrat na Kaukaz):
- India bola len jednou z fáz jeho ciest. Z Ázie sa vrátil späť na západ a sever, pričom svoju misiu ukončil vo Veľkom Arménsku (Kaukaz), kde bol stiahnutý z kože a popravený.
- Pôvodné miesto: Po mučeníckej smrti v arménskom Albanopolise (dnešný Derbent pri Kaspickom mori) bolo telo apoštola pôvodne pochované tam.
- Prvý presun: Okolo roku 507 dal byzantský cisár Anastasios I. preniesť pozostatky do novozaloženého pevnostného mesta Dara v Mezopotámii (dnešné juhovýchodné Turecko), aby chránili byzantské hranice pred Peržanmi.
- Hodené do mora: Keď mesto Dara v roku 574 dobyli Peržania, kresťania chceli relikvie zachrániť. Podľa legendy vložili kosti do olovenej rakvy a hodili ju do mora.
- Zázračné doplavenie: Rakva sa údajne doplavila prúdmi Stredozemného mora až k vulkanickému ostrovu Lipari (severne od Sicílie).
- Historická realita: Liparský biskup Agatón relikvie slávnostne prijal v roku 580 a nad jeho hrobom postavili veľkolepú katedrálu. Ostrov sa stal na takmer 250 rokov dôležitým pútnickým miestom.
- Útok saracénskych pirátov: V roku 838 napadli ostrov Lipari arabskí nájazdníci (Saracéni), ktorí zrekonštruovali katedrálu a relikvie rozhádzali.
- Záchrana kresťanmi: Sicílski kresťania pod vedením istého mnícha kosti tajne posbierali.
- Presun na pevninu: Lombardský knieža Sicard z Beneventa ich dal v tom istom roku slávnostne previezť do mesta Benevento (v južnom Taliansku), kde pre ne vybudovali novú katedrálu.
- Záujem cisára: Nemecký cisár Oto III. (panovník Svätej ríše rímskej) chcel pre Rím získať relikvie významného apoštola. V roku 983 obľahol Benevento a žiadal telo svätého Bartolomeja.
- Zámena kostí: Obyvatelia Beneventa nechceli o svoj klenot prísť. Cisárovi preto podstrčili kosti svätého Paulína z Noly. Cisár ich odovzdal Rímu.
- Odhalenie podvodu: Keď sa v Ríme zistilo, že kosti patria Paulínovi, Oto III. sa rozzúril a donútil Beneventčanov vydať skutočné ostatky svätého Bartolomeja (hoci Benevento dodnes tvrdí, že si časť relikvií tajne ponechalo).
- Liturgická slávnosť: V deň jeho sviatku (24. augusta) sa v bazilike koná slávnostná svätá omša.
- Uloženie relikvií: Pôvodné relikvie apoštola sem dal prinesie v 10. storočí cisár Oto III.
- Pamätník novodobých mučeníkov: Bazilika, spravovaná Komunitou sv. Egídia, je zároveň pamätníkom kresťanských mučeníkov 20. a 21. storočia, čím sa odkaz sv. Bartolomeja spája s obetou za vieru v dnešnej dobe
- Kostel sv. Vojtěcha dal postavit císař Ota III. na památku umučení sv. Vojtěcha z r. 997. Chrám byl obnoven roku 1113 a 1180, kdy byl přesvěcen na svatého Bartoloměje, protože získal jeho ostatky, přivezené z Arménie do Beneventa roku 809. Kostel byl těžce poškozen povodní v roce 1557 a opraven podle plánů Martina Longhiho roku 1583. Při opravě roku 1624 dostal nové barokní průčelí od O. Torrianiho. Další oprava proběhla roku 1852, podíleli se na ní čeští umělci, kteří vyzdobili apsidu severní boční lodi. Od roku 1993 je kostel ve správě společenství Sant'Egidio a roku 2002 jej papež Jan Pavel II. při ekumenické bohoslužbě zasvětil křesťanským mučedníkům 19. a 20. století