Rozjimania

• Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

 http://horne.lefantovce.nrb.sk/rozpravajme-sa-o-sviatosti-krstu-symboly-krstu/

https://www.fara-kezmarok.sk/blog/3-symbol-krstu-voda

Celou jordánskou krajinou sa ako požiar rozšírila správa o pozoruhodnom kazateľovi, ktorý kázal pri Jordáne. Ľudia, ktorí sa v zástupoch tlačili okolo neho, potom na jeho výzvu vstupovali do rieky a on ich ponoril. Preto k jeho menu Ján ľudia pridávali ďalšie „Krstiteľ“. Čo viedlo Jánových poslucháčov k tomu, že sa radi dali pokrstiť ponorením v rieke?

V starozákonnej dobe Židia dodržiavali veľa náboženských obradov, ceremónií a rituálov, pri ktorých úzkostlivo dbali na vonkajšiu formu. Vo svojej snahe zapáčiť sa Bohu šli dokonca tak ďaleko, že vonkajšiu formu nadradili nad vnútorný obsah. Ježiš Kristus im často vytýkal pokrytectvo (Mat 6,5.7; 23,23-28) a tiež to, že svojimi nariadeniami rušia Božie zákony a princípy (Mat 15,1-9).

Ľudia až dodnes tiahnu k vonkajším formám náboženstva, k obradom, a často nechápu ani neprežívajú jeho pravú vnútornú podstatu (2 Tim 3,1.4.5). Znamená to, že všetky vonkajšie náboženské úkony sú zlé či prekonané? Je pravda, že Ježiš Kristus svojou smrťou zrušil všetky starozákonné predobrazné obrady, celý ceremoniálny systém (Kol 2,14-18.20). A predsa sám Kristus ustanovil niekoľko dôležitých náboženských obradov, ktoré nám Nový zákon jasne predkladá.

1. Predpoklady krstu – Mk 16,16; Sk 2,38; J 3,3-5
2. Spôsob krstu – J 2,23; Mk 1,10; Sk 8,38-39
3. Význam krstu – Mk 1,4; Rim 6,2-4; Tit 3,5; Ko 2,12-13

 Matúš 28,19: „Choďte ku všetkým národom a získavajte mi učeníkov a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Vyučovanie a ochota stať sa učeníkom predchádza krst.

Keď sa človek nechá pokrstiť, verejne tým vyznáva vieru a  túžbu zachovávať „všetko, čokoľvek nám prikázal“ (v.20).

 Predpokladom krstu je  akt viery. Nie je to naopak, že by krst bol predpokladom viery. Krst je výsledkom „poslušnosti viery“ (Rim 1,5).

Dar spasy sa prijíma vierou.

Krst nemá priamu súvislosť so žiadnym náboženským úkonom či obradom Starého zákona. Aj keď Židia mali rôzne obrady očisťovania. Existoval tiež krst prozelytov – ľudí, ktorí prijali náboženstvo Židov – ale pri tomto krste sa človek krstil, ponáral sám do vody.

Keď Ján Krstiteľ vystúpil so svojím kázaním, vyzýval ľudí k zmene srdca.

Krst spájal s pokáním a príchodom Mesiáša.

Ježiš svojim vlastným krstom, okrem iného, ​​dal pečať súhlasu dielu Jána Krstiteľa i príklad svojim nasledovníkom. (1 P 2,21)

Spôsob biblického krstu úzko súvisí s významom tohto slova.

Slovo „baptizo“ znamená ponoriť, pohrúžiť

 Novozákonný popis krstu potvrdzuje skutočnosť, že tento obrad sa v biblických dobách vykonával ponorením do vody. Nikde v Biblii toto slovo nie je použité na pokropenie či poliatie.

Ján krstil v Jordáne u Aion, „lebo tam bol dostatok vody.“ (J 3,23) Keď bol Ježiš pokrstený, „vystupoval z vody“ (Mk 1,10). Keď Filip pokrstil etiópskeho dvorana, obaja „zostúpili do vody“ a „vystúpili“ z nej (Sk 8,38.39)

 Apoštol Pavol hovorí, že krst je pripomienkou, či pamiatkou smrti, pochovania a vzkriesenia Ježiša Krista. (Rim 6,2-4; Kol 2,12.13)

Krstom človek vyjadruje, že prijíma smrť Ježiša Krista ako obeť zmierenia a že vidí v jeho vzkriesení záruku svojho nesmrteľného života. Krst znamená stotožnenie sa nielen s dielom Ježiša Krista, ale aj s jeho osobou.

- krstom veriaci človek vyznáva, že jeho starý človek zomrel hriechu, bol pochovaný a teraz chce žiť novým životom v moci Ducha Svätého.

-  krst vstupnou bránou do Kristovej cirkvi. Krstom je individuálny veriaci začlenený medzi Boží ľud. Je to prostriedok pripojenia sa k jednému telu, totiž ku kresťanskému spoločenstiev (1 K 12,13).  Nielen že pod vplyvom smrti a vzkriesení Ježiša človek skoncoval so starým spôsobom života a „obrátil sa“ na cestu nového života, ale zároveň sa stáva členom spoločenstva ľudí, ktorých identita je založená na vzťahu s Kristom

Cirkev je spoločenstvo založené Ježišom Kristom, ktoré má prinášať evanjelium o spasení „každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu.“ – (Mt 28,18-20; Zj 14,6.7)

Krst je zároveň uschopnením a vybavením pre službu. Ako krst bol začiatkom Ježišovej verejnej služby, tak náš krst je ordináciou do našej služby. Prijímame dary Ducha Svätého, aby sme mohli slúžiť Bohu a ľuďom (Rim 12,1-8: 1 K 12; Ef 4).

Krst je symbolom očistenia. Hriech je zdrojom poškvrny, nečistoty. Voda zmýva naše minulé hriechy, viny. Krst je znamením odpustenie hriechov (Sk 22,16; 1 Kor 6,11; Tit 3,5; 1 P 3,20.21). Je to radostná slávnosť zmierenia s Bohom (L15,6.7.9.10.23.24.32). Zo všetkého, čo Biblia učí o predpokladoch, spôsobe a význame krstu, je zrejmé, že biblický spôsob krstu je krst na základe vyznania viery.

Krst malých detí a zástupné vyznávanie viery pri krste sa uskutočňuej v katolickej cirkvi.

Krst nie je cieľom , ale je to spôsob, ako sa verejne prihlásiť ku Kristovi a k ​​tomu, čo vykonal a koná pre nás a v nás. Je to začiatok  verejného putovania k nebeskému domovu, putovanie, v ktorom nie sme sami, ale patríme do „Kristovho tela“.  

Pavol nám však hovorí, že tým, že sme boli pokrstení „v Ježiša Krista“, „obliekli sme si Pána Ježiša Krista“ (Rim 6,3; 13,14; Gal 3,23).

Pre kresťana krst znamená byť pochovaný s Kristom v jeho smrti, ukrižovať staré spôsoby.

Znamená to tiež podiel na Kristovom vzkriesenom živote (Rim 6,1-4), nové poradie hodnôt a nový spôsob života v moci Ducha Svätého.

---------------------------------------------

Mnoho kresťanov, ktorí praktizujú krst detí, konajú tak kvôli tomu, že ho chápu ako novú zmluvu ekvivalentnú s obriezkou. Z tohto pohľadu, tak ako obriezkou vstupoval Žid do zmluvy Abraháma a Mojžiša, tak aj krstom vstupuje človek do Novej zmluvy spasenia prostredníctvom Ježiša Krista.

Tento pohľad však mnohí považujú za nebiblický.

Nový zákon nikde takýmto spôsobom nespája krst a obriezku. Nový zákon nikde nepopisuje krst ako znamenie Novej zmluvy.

Je to viera v Ježiša Krista, ktorá umožňuje človeku, aby získal požehnania vyplývajúce z Nového zákona (1 Korinťanom 11:25; 2 Korinťanom 3:6; Židom 9:15).

Krst človeka nespasí. Nezáleží na tom, či ste boli pokrstení ponorením, poliatím či pokropením - pokiaľ ste najprv neuverili Kristovi vierou na spasenie, krst (bez ohľadu na jeho spôsob) je bezvýznamný a zbytočný. Krst vo vode ponorením je krokom poslušnosti, ktorý sa má vykonať po získaní spasenia ako verejné vyznanie viery v Krista a stotožnenia sa s Ním. Krst detí nezapadá do biblickej definície krstu ani biblického spôsobu krstu. Ak si kresťanskí rodičia želajú zasvätiť svoje dieťa Kristovi, potom je táto služba zasvätenia dieťaťa úplne v poriadku. Ale aj v prípade, že sa deti zasvätia Pánovi, keď vyrastú, budú musieť aj tak vykonať osobné rozhodnutie uveriť v Ježiša Krista na to, aby boli spasené.