Rozjimania

KKC14

14 Tí, čo skrze vieru a Krst patria Kristovi, sú povinní vyznávať pred ľuďmi Krstnú vieru. Preto Katechizmus najprv vysvetľuje, v čom spočíva Zjavenie, ktorým sa Boh obracia na človeka a dáva sa mu, a viera, ktorou človek odpovedá Bohu (prvý oddiel). Vyznanie viery zhŕňa dary, ktoré Boh ako Pôvodca každého dobra, ako Vykupiteľ a Posvätiteľ dáva človeku, a usporadúva ich okolo „troch kapitol“ nášho Krstu: je to viera v jedného Boha: Otca všemohúceho, Stvoriteľa; v Ježiša Krista, jeho Syna, nášho Pána a Spasiteľa; a v Ducha Svätého vo svätej Cirkvi (druhý oddiel).

KKC189

189 Prvé „vyznanie viery“ sa robí pri Krste.(1237) „Vyznanie viery“ je predovšetkým Krstným vyznaním viery.(232) Pretože sa Krst udeľuje „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19), pravdy viery vyznávané pri Krste sa členia podľa ich vzťahu k trom osobám Najsvätejšej Trojice.

KKC403

403 Cirkev, nasledujúc svätého Pavla, vždy učila, že nesmiernu biedu, ktorá dolieha na ľudí, ich náklonnosť na zlé a ich podrobnosť smrti(2606) nemožno pochopiť bez ich spojitosti s Adamovým hriechom a so skutočnosťou, že Adam na nás preniesol hriech, ktorým postihnutí sa všetci rodíme a ktorý je „smrťou duše“. (1250) Na základe tejto istoty viery Cirkev udeľuje Krst na odpustenie hriechov aj malým deťom, ktoré sa nedopustili osobného hriechu.

KKC405

405 Hoci je dedičný hriech každému vlastný, ani u jedného Adamovho potomka nemá povahu osobnej viny. Je pozbavením prvotnej svätosti a spravodlivosti, ale ľudská prirodzenosť nie je úplne skazená: je zranená vo svojich prirodzených silách, podrobená nevedomosti, utrpeniu a moci smrti a náchylná na hriech(2515) (táto náchylnosť na zlé sa volá „žiadostivosť“). Krst tým, že dáva život v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a obracia človeka k Bohu. Ale následky tohto hriechu pre oslabenú a na zlé náchylnú prirodzenosť ostávajú v človekovi a vyzývajú ho do duchovného boja.(1264)

KKC535

535 Začiatkom Ježišovho verejného života je jeho Krst, ktorý prijal od Jána v Jordáne. Ján „hlásal Krst pokánia na odpustenie hriechov“(719-720) (Lk 3,3). Prichádzali zástupy hriešnikov, mýtnikov a vojakov, farizejov a saducejov i prostitútok, aby sa mu dali poKrstiť. „Vtedy prišiel Ježiš.“ Krstiteľ váha, Ježiš nalieha – a prijíma Krst.(701) Vtedy zostupuje na Ježiša Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznieva hlas: „Toto je môj milovaný Syn“ (Mt 3,13-17). To je zjavenie („epifánia“) Ježiša ako Mesiáša(438) Izraela a Božieho Syna.

KKC536

536 Pre Ježiša je jeho Krst prijatím a začiatkom jeho poslania ako trpiaceho Služobníka. Dáva sa započítať medzi hriešnikov. (606) Už je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“(1224) (Jn 1,29). Už anticipuje „Krst“ svojej krvavej smrti. Už prichádza splniť „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3,15), čiže úplne sa podriaďuje vôli svojho Otca: z lásky súhlasí s týmto Krstom smrti na odpustenie našich hriechov. (444) Na tento súhlas odpovedá hlas Otca, ktorý vkladá do svojho Syna všetko svoje zaľúbenie. (727) Zostupuje Duch Svätý, ktorého má Ježiš v plnosti už od svojho počatia, a „spočinie“ na ňom. Ježiš bude prameňom Ducha pre celé ľudstvo.(739) Pri jeho Krste „sa… otvorilo nebo“ (Mt 3,16), ktoré zatvoril Adamov hriech. A zostúpenie Ježiša a Ducha Svätého posvätilo vody ako predzvesť nového stvorenia.

KKC537

537 Krst sviatostne pripodobňuje kresťana Ježišovi,(1262) ktorý vo svojom Krste anticipuje svoju smrť a svoje zmŕtvychvstanie. Kresťan má vstúpiť do tohto tajomstva pokorného zníženia sa a kajúcnosti, zostúpiť s Ježišom do vody, aby spolu s ním vystúpil, a znovu sa narodiť z vody a z Ducha, aby sa v Synovi stal Otcovým milovaným synom a žil „novým životom“ (Rim 6,4):
„Krstom sa pochovajme s Kristom, aby sme s ním vstali z mŕtvych;(628) zostúpme s ním, aby sme spolu s ním boli aj povýšení; vystúpme s ním, aby sme spolu s ním boli aj oslávení.“
Tak sa stalo, „že z toho, čo sa odohralo v Kristovi, sme poznali, že po kúpeli vodou zlieta na nás z nebeských brán Duch Svätý a preniká nás pomazaním nebeskej slávy a že po adoptovaní hlasom Otca sa stávame [Božími] synmi.“

KKC538

538 Evanjeliá hovoria o čase Ježišovej samoty na púšti hneď po tom, ako prijal Krst od Jána. Ježiš „pobádaný Duchom“ na púšť zostáva tam štyridsať dní bez jedla; žije medzi divou zverou a anjeli mu posluhujú. (394) Keď sa tento čas končí, satan ho trikrát pokúša tým, že podrobuje skúške jeho synovský vzťah k Bohu.(518) Ježiš odráža tieto útoky, ktoré sú opakovaním Adamovho pokušenia v raji a Izraela na púšti, a diabol „na čas od neho odišiel“ (Lk 4,13).

KKC720

720 Nakoniec Duch Svätý začína s Jánom Krstiteľom v predobraze to, čo uskutoční s Kristom a v Kristovi: navrátenie Božej „podoby“ človekovi. Jánov Krst bol Krstom na pokánie, Krst vodou a Duchom(535) bude novým narodením.

KKC903

903 Ak laici majú potrebné vlastnosti, môžu byť natrvalo prijatí do služby(1143) lektorov a akolytov. „Kde to vyžaduje potreba Cirkvi a je nedostatok služobníkov, môžu aj laici, hoci nie sú lektormi alebo akolytmi, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať Krst a rozdávať sväté prijímanie, podľa právnych predpisov“

KKC977

977 Náš Pán spojil odpustenie hriechov s vierou a Krstom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa poKrstiť, bude spasený“ (Mk 16,15-16). Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov, lebo nás zjednocuje s Kristom, ktorý bol vydaný za naše hriechy a bol vzkriesený na naše ospravodlivenie, aby sme „žili novým životom“ (Rim 6,4).

KKC980

980 PoKrstený sa teda môže zmieriť s Bohom(1422-1484) a s Cirkvou sviatosťou pokánia:
„Cirkevní Otcovia právom nazvali pokánie ,akýmsi namáhavým Krstom‘, Táto sviatosť pokánia je však taká potrebná na spásu pre tých, čo po Krste padli, ako je potrebný sám Krst pre tých, čo ešte nie sú znovuzrodení.“

KKC985

985 Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov: zjednocuje nás s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a dáva nám Ducha Svätého.

KKC1213

1213 Svätý Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: „A tak sa Krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“

KKC1214

1214 Táto sviatosť sa volá Krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: Krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody(628) symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“ (2Kor 5,17; Gal 6,15).

KKC1220

1220 Ak je pramenitá voda symbolom života, morská voda je symbolom smrti. Preto mohla byť predobrazom tajomstva kríža.(1010) Podľa tejto symboliky Krst znamená spoločenstvo s Kristovou smrťou.

KKC1226

1226 Odo dňa Turíc Cirkev slávila a vysluhovala svätý Krst. A skutočne svätý Peter vyhlasuje zástupu vzrušenému jeho kázaním: „Robte pokánie a nech sa každý z vás dá poKrstiť v mene Ježiša Krista(849) na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2,38). Apoštoli a ich spolupracovníci udeľujú Krst každému, kto verí v Ježiša: židom, bohabojným i pohanom. Krst sa vždy javí ako spojený s vierou: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom,“ hovorí svätý Pavol strážcovi väzenia vo Filipách. A rozprávanie pokračuje: „… a hneď sa dal poKrstiť on i všetci jeho domáci“ (Sk 16,31.33).

KKC1227

1227 Podľa svätého apoštola Pavla veriaci má Krstom účasť na Kristovej smrti; je s ním pochovaný a s ním vstáva z mŕtvych:(790)
„Neviete, že všetci, čo sme boli poKrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli poKrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6,3-4).
PoKrstení si „obliekli Krista“. Pôsobením Ducha Svätého je Krst kúpeľom, ktorý očisťuje, posväcuje a ospravodlivuje.

KKC1228

1228 Krst je teda kúpeľom vody, v ktorom „neporušiteľné semeno“ Božieho slova spôsobuje svoj oživujúci účinok. Svätý Augustín o Krste hovorí: „Slovo sa pridáva k [hmotnému] prvku a vzniká sviatosť.“

KKC1231

1231 Kde sa Krst detí stal bežne zaužívanou formou slávenia tejto sviatosti, tento spôsob slávenia sa stal jediným úkonom, ktorý veľmi skrátene zahŕňa aj etapy, ktoré predchádzajú uvádzanie do kresťanského života. Krst detí už svojou povahou vyžaduje katechumenát po Krste. Nejde len o potrebné poučenie po Krste, ale aj o nevyhnutné rozvíjanie Krstnej milosti počas rastu osoby.(13) Tu je vlastné miesto katechézy.

KKC1236

1236 Hlásanie Božieho slova objasňuje zjavenú pravdu kandidátom Krstu i zhromaždeniu a vzbudzuje odpoveď viery, ktorá je neoddeliteľná od Krstu. Krst je totiž osobitným spôsobom „sviatosťou viery“,(1122) lebo je sviatostnou bránou do života viery.

KKC1237

1237 Keďže Krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku(1673) a on sa výslovne zrieka satana. Takto pripravený môže vyznať vieru Cirkvi,(189) ktorej bude Krstom „zverený“.

KKC1239

1239 Potom nasleduje podstatný obrad sviatosti:(1214) Krst v pravom zmysle slova, ktorý naznačuje a spôsobuje odumretie hriechu a vstup do života Najsvätejšej Trojice, a to pripodobnením Kristovmu veľkonočnému tajomstvu. Krst sa najvýraznejšie udeľuje trojitým ponorením do Krstnej vody. Ale už od najstarších čias ho možno udeľovať aj tak, že sa trikrát leje voda na hlavu kandidáta.

KKC1247

1247 Od začiatkov Cirkvi je Krst dospelých najbežnejší tam, kde sa iba nedávno začalo hlásanie evanjelia. Katechumenát (príprava na Krst) má v tomto prípade dôležité miesto. Keďže je uvádzaním do viery a do kresťanského života, má pripraviť na prijatie Božieho daru v Krste, birmovaní a Eucharistii.

KKC1250

1250 Keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom(403) poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v Krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia. Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je úplne nezaslúžený dar.(1996) Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili Krst.

KKC1252

1252 Prax Krstiť malé deti je od nepamäti tradíciou Cirkvi. Od druhého storočia sú o nej výslovné svedectvá. Je však celkom možné, že už od začiatku kazateľskej činnosti apoštolov, keď prijali Krst celé „domy“, boli poKrstené aj malé deti.

KKC1253

1253 Krst je sviatosťou viery. (1123) Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Viera, ktorá sa vyžaduje na Krst, nie je viera dokonalá a zrelá,(168) ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať. Katechumen alebo jeho Krstný rodič dostáva otázku: „Čo si žiadaš od Božej Cirkvi?“ A odpovedá: „Vieru!“

KKC1254

1254 U všetkých poKrstených, u detí i dospelých, má viera po Krste rásť. Preto Cirkev každý rok na Veľkonočnú vigíliu(2110) slávi obnovenie Krstných sľubov. Príprava na Krst privádza iba na prah nového života. Krst je prameňom nového života v Kristovi, z ktorého vyviera celý kresťanský život.

KKC1257

1257 Sám Pán Ježiš tvrdí, že Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. (1129) Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a Krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu(161, 846) tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba Krst. Preto sa chráni, aby nezanedbala poslanie, ktoré dostala od Pána, čiže postarať sa, aby boli „znovuzrodení z vody a z Ducha“ všetci, ktorí môžu byť poKrstení. Boh zviazal spásu so sviatosťou Krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami.

KKC1258

1258 Cirkev bola vždy pevne presvedčená, že tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali Krst, sú poKrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom. Tento Krst krvi, takisto ako túžba po Krste, má účinky Krstu,(2473) hoci nie je sviatosťou.

KKC1265

1265 Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopoKrsteného robí aj „novým stvorením“ (2Kor 5,17), adoptívnym Božím synom, (505) ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti, (460) Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého.

KKC1267

1267 Krst nás robí údmi Kristovho tela.(782) „Preto… sme si navzájom údmi“ (Ef 4,25). Krst včleňuje do Cirkvi. Z Krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud Novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci… sme v jednom Duchu poKrstení v jedno telo“ (1Kor 12,13).

KKC1268

1268 PoKrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1Pt 2,5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo,(1141) aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1Pt 2,9). Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich.(784)

KKC1271

1271 Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov,(818, 838) aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali Krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou… V Krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“

KKC1272

1272 PoKrstený, včlenený Krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje Krstu prinášať ovocie spásy. Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať.

KKC1277

1277 Krst je narodením pre nový život v Kristovi. Podľa Pánovej vôle je nevyhnutne potrebný na spásu ako sama Cirkev, do ktorej Krst vovádza.

KKC1280

1280 Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje poKrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno Krst opakovať.

KKC1282

1282 Už od najstarších čias sa Krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú Krstené vo viere Cirkvi. Vstup do kresťanského života otvára prístup k pravej slobode.

KKC1289

1289 Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou).(695) Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos značí Pomazaný),(436) ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10,38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t. j. pomazanie krizmou,(1297) alebo (po grécky) myron, čo značí „krizma“. Na Západe názov confirmatio (v slovenčine birmovanie) naznačuje, že táto sviatosť potvrdzuje Krst a zároveň posilňuje Krstnú milosť.

KKC1291

1291 Jeden zvyk rímskej cirkvi – dvojité pomazanie krizmou po Krste – uľahčil rozvoj západnej praxe: prvé pomazanie,(1242) ktoré na novopoKrstenom, keď vyšiel z Krstného kúpeľa, vykonal už kňaz, bolo dovŕšené druhým pomazaním, ktoré vykonal biskup na čele každého novopoKrsteného. Prvé pomazanie svätou krizmou, ktoré udeľuje kňaz, ostalo spojené s Krstným obradom a znamená účasť poKrsteného na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní. Keď sa Krst udeľuje dospelému, po Krste sa dáva iba jedno pomazanie, a to birmovné.

KKC1427

1427 Ježiš vyzýva na obrátenie.(541) Táto výzva je podstatnou zložkou ohlasovania Kráľovstva: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15). V kázaní Cirkvi sa táto výzva obracia predovšetkým na tých, ktorí ešte nepoznajú Krista a jeho evanjelium. Preto je Krst hlavným miestom prvého a základného obrátenia. Vierou v dobrú zvesť a Krstom sa človek zrieka zla a získava spásu,(1226) čiže odpustenie všetkých hriechov a dar nového života.

KKC1434

1434 Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Písmo a Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy:(1969) pôst, modlitbu a almužnu, ktoré vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným. Okrem úplného očistenia, ktoré spôsobuje Krst alebo mučeníctvo, uvádzajú ako prostriedky na odpustenie hriechov úsilie zmieriť sa so svojím blížnym, slzy pokánia, starostlivosť o spásu blížneho, orodovanie svätých a činorodú lásku, ktorá „zakrýva množstvo hriechov“ (1Pt 4,8).

KKC1635

1635 Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, ako aj to, že katolícka stránka potvrdí záväzky – s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku – zachovať svoju vieru a zabezpečiť Krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi.

KKC2520

2520 Krst udeľuje tomu, kto ho prijíma, milosť očistenia(1264) od všetkých hriechov. Ale poKrstený musí naďalej bojovať proti žiadostivosti tela a nezriadeným túžbam. S Božou milosťou dosiahne víťazstvo:
— prostredníctvom čnosti a daru čistoty,(2337) lebo čistota umožňuje milovať úprimným a nerozdeleným srdcom;
— prostredníctvom čistého úmyslu,(1752) ktorý spočíva v zameraní na pravý cieľ človeka: poKrstený sa snaží prostým okom vo všetkom nájsť a plniť Božiu vôľu;
— prostredníctvom čistého pohľadu,(1762) vonkajšieho i vnútorného; ovládaním citov a obrazotvornosti; odmietaním akejkoľvek záľuby v nečistých myšlienkach, ktoré pobádajú k odvráteniu sa od cesty Božích prikázaní: „Pohľad vzbudzuje vášeň u nerozumných“ (Múd 15,5);
— prostredníctvom modlitby:(2846)
„Myslel som si, že zdržanlivosť je vo vlastných silách, o ktorých som si bol vedomý, že ich nemám, keďže som bol taký hlúpy, že som nevedel…, že nik nemôže byť zdržanlivý, ak mu [to] ty nedáš. Zaiste by si [mi to] bol dal, keby som bol klopal vnútorným vzdychaním na tvoj sluch a s pevnou vierou zložil na teba svoju starosť.“