Rozjimania

 495 Mária, nazývaná v evanjeliách „Ježišova matka“ (Jn 2,1;19,25) , je z vnuknutia Ducha ešte pred narodením svojho Syna radostne pozdravovaná ako „matka môjho Pána“ (Lk 1,43) . Veď ten, ktorého počala ako človeka z Ducha Svätého a ktorý sa skutočne stal jej Synom podľa tela, nie je nikto iný ako večný Syn Otca, druhá osoba Najsvätejšej Trojice. (466, 2677) Cirkev vyznáva, že Mária je skutočne Bohorodička (po grécky Theotokos).

Zjavenie a POSLUŠNOSŤ VIERY

148 Panna Mária uskutočňuje poslušnosť viery (494, 2617) najdokonalejším spôsobom.

Vo viere prijíma zvesť a prisľúbenie, ktoré jej priniesol anjel Gabriel, lebo verí, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1,37) , a dáva svoj súhlas: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38) .

Alžbeta ju pozdravila slovami: (506) „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45) .

Pre túto vieru ju budú blahoslaviť všetky pokolenia.

724 V Márii Duch Svätý zjavuje Otcovho Syna, ktorý sa stal Synom Panny.

Ona je horiacim kríkom definitívnej teofánie: naplnená Duchom Svätým (208)

ukazuje Slovo v jeho krehkom tele a dáva ho poznať

chudobným (2619) a prvotinám národov.

NEAPTRNOSŤ ČLOVEKA PRED BOŽOU PRÍTOMNOSŤOU 

208 Pred príťažlivou a tajomnou prítomnosťou Boha objavuje človek svoju nepatrnosť. (724) Pred horiacim kríkom si Mojžiš zobúva sandále a zakrýva si tvár pred Božou svätosťou. Pred slávou trojsvätého Boha Izaiáš zvolá: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami“ (Iz 6,5) . Pred božskými znameniami, ktoré koná Ježiš, Peter zvolá: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5,8) . Ale pretože Boh je svätý, (448) môže odpustiť človekovi, ktorý pred ním uzná, že je hriešnik: (388) „Nevylejem svoj rozpálený hnev…, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba“ (Oz 11,9) . Apoštol Ján hovorí podobne: „Upokojíme si pred ním srdce, lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“ (1Jn 3,19-20) .

MAGNIFICAT

2619 Preto Máriin chválospev, latinský Magnificat, byzantské Megalinarion, je zároveň chválospevom Božej Matky i chválospevom Cirkvi, chválospevom sionskej dcéry i nového Božieho ľudu, spevom vzdávania vďaky za plnosť milostí udelených v ekonómii spásy, (724) chválospevom „chudobných“, ktorých nádej sa uskutočnila splnením prisľúbení daných „našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky“ (Lk 1,55) .

2622 Modlitba Panny Márie v jej „Fiat“ a v jej „Magnificat“ sa vyznačuje veľkodušnou obetou celej jej bytosti vo viere.

-----------------------------------------------------------------------

2677 „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás…“ (495) S Alžbetou sa čudujeme: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,43) . Mária je Božia Matka i naša Matka, lebo nám dala Ježiša, svojho Syna. Môžeme jej zverovať všetky svoje starosti a prosby. Prosí za nás, ako prosila za seba: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38) . Keď sa zverujeme jej modlitbe, odovzdávame sa s ňou do Božej vôle: „Buď vôľa tvoja.“

„Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej.“ Keď žiadame Pannu Máriu, aby za nás prosila, uznávame, že sme úbohí hriešnici a obraciame sa na „Matku milosrdenstva“, na tú, ktorá je celá svätá. Zverujeme sa jej „teraz“, v dnešku nášho života. A naša dôvera sa rozširuje natoľko, že jej už odteraz zverujeme „hodinu našej smrti“. Nech je pri nej prítomná, ako bola prítomná pri smrti (1020) svojho Syna na kríži, a nech nás v hodine nášho prechodu do večnosti prijme ako naša Matka, aby nás priviedla k svojmu Synovi Ježišovi do raja.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

Premýšľajme: Pri stretnutí MÁRIE s Alžbetou mocne pôsobí Duch svätý!!!!

ALE: 

729 Až keď prišla hodina, keď má byť oslávený, sľubuje Ježiš príchod Ducha Svätého, lebo jeho smrť a jeho zmŕtvychvstanie budú splnením prisľúbenia daného otcom: na Ježišovu prosbu

Otec dá Ducha pravdy, iného Tešiteľa; Otec ho pošle v Ježišovom mene; Ježiš ho pošle od Otca, lebo Duch vychádza z Otca.

Duch Svätý príde, budeme ho poznať, bude s nami navždy, bude s nami bývať; naučí nás všetko a pripomenie nám všetko, čo Ježiš povedal, a vydá o ňom svedectvo;

uvedie nás do plnej pravdy a oslávi Krista.

A svetu ukáže, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. (388, 1433)

--------------------------------------------------------------------------------

TAJOMSTVO VTELENĚHO SLOVA

359 „V skutočnosti sa tajomstvo človeka (1701) stáva naozaj jasným iba v tajomstve vteleného Slova:“

„Blažený Apoštol [Pavol] dnes spomenul, že dvaja ľudia dali pôvod ľudskému pokoleniu, totiž Adam a Kristus… (388, 411) Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou, posledný Adam oživujúcim Duchom. Toho prvého utvoril tento posledný a daroval mu aj dušu, aby žil… Toto je [druhý] Adam, ktorý vložil svoj obraz do tamtoho prvého, keď ho tvoril. Preto prijal jeho podobu a vzal si jeho meno, aby sa mu nestratilo to, čo utvoril na svoj obraz. Prvý Adam, posledný Adam: ten prvý má počiatok, tento posledný nemá koniec, lebo v skutočnosti tento posledný je prvý, ako sám hovorí: ,Ja som prvý a ja som posledný.“

1701 „Kristus… v samom zjavení tajomstva Otca (359) a jeho lásky naplno odhaľuje človeka človeku a ukazuje mu jeho vznešené povolanie.“ V Kristovi, ktorý je „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1,15) , bol človek stvorený na „obraz a podobu“ Stvoriteľa. V Kristovi, Vykupiteľovi a Spasiteľovi, Boží obraz, deformovaný v človekovi prvým hriechom, bol obnovený vo svojej pôvodnej kráse a zošľachtený Božou milosťou.

¹⁵ On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia,

388 Postupne ako pokračuje Zjavenie, (431) objasňuje sa aj skutočnosť hriechu. Hoci Boží ľud Starého zákona pristupoval k bolestnej ľudskej situácii vo svetle udalosti pádu, (208) ako ju podáva kniha Genezis, nemohol pochopiť konečný význam tejto udalosti, ktorý sa objasňuje iba vo svetle smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. (359) Treba poznať Krista ako prameň milosti, aby sme spoznali Adama ako prameň hriechu. Duch Tešiteľ (po grécky Parakletos), ktorého poslal zmŕtvychvstalý Kristus, prišiel ukázať „svetu, čo je hriech“ (Jn 16,8) , keď zjavil toho, ktorý je Vykupiteľom z hriechu. (729)

^{Jn 16,8} A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd.

1433 Po Veľkej noci Duch Svätý usviedča svet z hriechu, (729) totiž že svet neuveril v toho, ktorého poslal Otec. Ale ten istý Duch, ktorý odhaľuje hriech, je Tešiteľ, (692, 1848) ktorý dáva ľudskému srdcu milosť pokánia a obrátenia.