Choď na obsah Choď na menu
 


Citanie Biblie - 3.tajomstvo slavy

30. 5. 2016

Jan 14,26

Ale Tesiltel, Duch svaty,ktoreho posle Otec v mojom mene, NAUCI VAS VSETKO a PRIPOMENIE VAM VSETKO, co som povedal.

Sk 1/8

Ale ked zostupi na vas Duch svaty, dostanete SILU a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judi i v Samarii a az po smay kraj zeme.

 

Sk 2/1-4

Zoslanie Ducha Svätého

1  Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste.

  2  Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli.

  3  Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden.

  4  Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť

-----------------------------------

Sk 2/5-13

 5  V Jeruzaleme sa práve zdržiavali Židia, zbožní ľudia zo všetkých národov pod nebom.   6  Keď zaznel ten zvuk, zbehol sa veľký dav. Boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojou vlastnou rečou.   7  Celí bez seba a v úžase si medzi sebou hovorili:

Vari nie sú všetci títo, čo hovoria, Galilejčania?   8  Ako je možné, že každý z nás ich počuje hovoriť vo svojej materinskej reči?

  9  My Parti, Médi a Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judska a Kapadócie, Pontu a Ázie,   10  Frýgie a Pamfýlie, Egypta a oblasti Líbye okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,   11  Židia aj prozelyti, Kréťania aj Arabi,

my všetci ich počujeme rozprávať o veľkých Božích veciach svojím jazykom.  

12  Všetci žasli a v rozpakoch hovorili jeden druhému: Čo to má znamenať?

  13  Iní si však robili posmešky a hovorili: Opití sú z mladého vína.

 

Sk 4/31

A ked sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromazdeni, vsetkych naplnil Duch svaty a smelo hlasali Bozie Slovo.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Prvá Petrova reč zástupom

14  Tu sa Peter spolu s Jedenástimi postavil a zvýšeným hlasom ich oslovil: Judskí muži a všetci obyvatelia Jeruzalema! Pozorne počúvajte moje slová a uvedomte si:   15  Títo ľudia nie sú opití, ako sa domnievate; veď je iba tretia denná hodina.   16  Ide však o to, čo povedal prorok Joel:   17  V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú snívať sny.   18  V tých dňoch vylejem svojho Ducha aj na svojich služobníkov a svoje služobnice a budú prorokovať.   19  Urobím divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a kúdoly dymu.   20  Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr ako príde Pánov deň, veľký a slávny.   21  Vtedy bude zachránený každý, kto bude vzývať Pánovo meno.   22  Muži Izraela, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského Boh medzi vami potvrdil mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré uprostred vás, ako sami viete, vykonal Boh skrze neho.   23  A tohto muža, vydaného na základe určeného Božieho zámeru a predvídania, ste rukou zločincov pribili na kríž a zabili.   24  Boh ho však vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.   25  Dávid o ňom totiž hovorí: Pána som videl ustavične pred sebou, pretože je po mojej pravici, aby som nezakolísal.   26  Preto sa potešilo moje srdce a môj jazyk zaplesal, ešte aj moje telo bude odpočívať v nádeji,   27  lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedopustíš, aby tvoj svätý videl porušenie.   28  Dal si mi spoznať cesty života a naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.   29  Muži, bratia! Môžem vám smelo povedať aj toto: Patriarcha Dávid zomrel a bol pochovaný; jeho hrob sa až do dnešného dňa nachádza u nás.   30  Keďže bol prorokom a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal, že posadí na jeho trón potomka z jeho krvi,   31  videl dopredu a Kristovo vzkriesenie ohlásil výrokom: Ani nebol ponechaný napospas podsvetiu, ani jeho telo nevidelo porušenie.   32  Tohto Ježiša Boh vzkriesil a svedkami toho sme my všetci.   33  Bol vyvýšený Božou pravicou a prijal od Otca prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho a vy to teraz vidíte a počujete.   34  Veď Dávid nevstúpil na nebesia, a predsa sám hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,   35  kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.   36  Nech teda celý dom Izraela s istotou vie, že Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, urobil Pánom aj Mesiášom.  

Prví konvertiti

37  Keď to počuli, boli zasiahnutí v srdci a oslovili Petra a ostatných apoštolov: Muži, bratia, čo máme robiť?   38  Peter im povedal: Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.   39  Veď tento prísľub patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh.   40  A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a napomínal: Zachráňte sa z tohto zvráteného pokolenia!   41  Tí, čo prijali jeho slovo, boli pokrstení a v ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší.   42  Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.  

Ideálny život veriacich

43  Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení.   44  Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné.   45  Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval.   46  Deň čo deň spoločne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom.   47  Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu tých, čo povolával na spásu. 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

KKC 1140-44

(Jarka, 13. 10. 2020 21:38)

KTO SLÁVI SVIATOSTNÚ LITURGIU?

1140 Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo,(752, 1348) Kristovo telo zjednotené so svojou Hlavou. „Liturgické slávenia nie sú súkromné slávenia, ale slávenia Cirkvi, ktorá je ,sviatosťou jednoty‘, čiže svätým ľudom zhromaždeným a usporiadaným pod vedením biskupov. Preto patria celému telu Cirkvi, robia ho zjavným a pôsobia naň. Jeho jednotlivých údov sa však týkajú rozličným spôsobom podľa rozdielnosti stavov, úloh a činnej účasti.“ (1372) Preto „kedykoľvek obrady vyžadujú, podľa osobitnej povahy každého z nich, spoločné slávenie s prítomnosťou a činnou účasťou veriacich, treba zdôrazniť, že sa mu má dať podľa možnosti prednosť pred individuálnym a akoby súkromným slávením“.

1141 Zhromaždenie, ktoré slávi, je spoločenstvo pokrstených, ktorí „sú znovuzrodením [v krste] a pomazaním Ducha Svätého posvätení na duchovný dom a sväté kňazstvo, aby ako kresťania celou svojou činnosťou prinášali duchovné obety“. Toto „spoločné kňazstvo“ (sacerdotium commune) je kňazstvo Krista, jediného Kňaza,(1120) na ktorom majú účasť všetky jeho údy.
„Matka Cirkev si veľmi želá, aby všetci veriaci boli vedení k tej plnej, uvedomenej a činnej účasti na liturgických sláveniach, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a ktorá je pre kresťanský ľud, ,vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo‘(1268) (1Pt 2,9), na základe krstu právom a povinnosťou.“

1142 „Ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť“ (Rim 12,4). Niektoré údy povoláva Boh v Cirkvi a skrze Cirkev na osobitnú službu spoločenstvu. Títo služobníci sú vybratí a prijímajú sviatosť posvätného stavu, ktorou ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe Krista Hlavy, aby slúžili všetkým údom Cirkvi. (1549) Vysvätený služobník je akoby „ikonou“ Krista Kňaza. Keďže sviatosť Cirkvi sa plne prejavuje v Eucharistii, služba biskupa sa prejavuje predovšetkým v predsedaní Eucharistii(1561) a v spoločenstve s ním aj služba kňazov a diakonov.

1143 Aby sa poslúžilo úlohám spoločného kňazstva veriacich, jestvujú aj iné osobitné služby, neudeľované sviatosťou posvätného stavu,(903) ktorých funkciu určujú biskupi podľa liturgických tradícií a pastoračných potrieb. „Aj miništranti, lektori, komentátori a členovia speváckeho zboru [schola cantorum] konajú opravdivú liturgickú službu.“ (1672)

1144 Pri slávení sviatostí je teda „liturgom“ celé zhromaždenie, každý podľa svojej funkcie, ale „v jednote Ducha“, ktorý pôsobí vo všetkých. „Pri liturgických sláveniach nech každý, či vysvätený služobník, alebo veriaci, koná pri plnení svojej funkcie len to a všetko to, čo mu podľa povahy veci a liturgických predpisov patrí.

KKC Slavenie nebeskej liturgie 1137-9

(Jarka, 13. 10. 2020 21:37)

KTO SLÁVI NEBESKÚ LITURGIU?

1137 Zjavenie svätého Jána, ktoré sa číta v liturgii Cirkvi, nám najprv zjavuje, že „na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci“ (Zjv 4,2): „Pán“, Boh (Iz 6,1). Potom zjavuje „Baránka,(662) ktorý bol ako zabitý“ (Zjv 5,6): ukrižovaného a vzkrieseného Krista, jediného Veľkňaza pravého svätostánku , „ktorý dary prináša a je prinášaný, ich prijíma a je rozdávaný“. Nakoniec zjavuje „rieku vody života… vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu“ (Zjv 22,1), jeden z najkrajších symbolov Ducha Svätého.

1138 Na službe chvály Boha a na zavŕšení jeho plánu sa zúčastňujú tí, čo boli „zjednotení ako v hlave“ v Kristovi:(335) nebeské mocnosti, celé stvorenie (štyri živé bytosti), služobníci Starej a Novej zmluvy (dvadsaťštyri starcov), nový Boží ľud (stoštyridsaťštyritisíc označených), najmä mučeníci „zabití pre Božie slovo“ (Zjv 6,9), presvätá Božia Matka (žena ),(1370) Baránkova nevesta a napokon „veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7,9).

1139 Na tejto nebeskej liturgii nám Duch Svätý a Cirkev dávajú účasť, keď vo sviatostiach slávime tajomstvo spásy.

KKC Vysluhovanie tajomstva , sviatostne vysluhovanie - pociatok cirkvi

(Jarka, 13. 10. 2020 21:35)


1076 Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu. Darom Ducha sa začína nové obdobie „vo vysluhovaní tajomstva [dispensatio mysterii]“: obdobie Cirkvi, v ktorom Kristus prostredníctvom liturgie svojej Cirkvi zviditeľňuje a sprítomňuje svoje dielo spásy a dáva na ňom účasť, „kým nepríde“ (1Kor 11,26). V tomto období Cirkvi Kristus žije a pôsobí vo svojej Cirkvi a s ňou novým spôsobom,(739) ktorý je vlastný tomuto novému obdobiu. Pôsobí prostredníctvom sviatostí. Spoločná tradícia Východu i Západu to nazýva „sviatostnou ekonómiou“, ktorá spočíva v udeľovaní (alebo „vysluhovaní“) ovocia Kristovho veľkonočného tajomstva pri slávení „sviatostnej“ liturgie Cirkvi.
Preto treba najprv vysvetliť toto „sviatostné vysluhovanie“ (prvá kapitola). Tak sa jasnejšie ukáže povaha a podstatné črty liturgického slávenia (druhá kapitola).