Citanie Biblie - 5.tajomstvo bolestne
32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž. 33 Tak prišli na miesto zvané Golgota — to znamená Lebka, 34 a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. 35 Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. 36 Potom si posadali a strážili ho. 37 Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: Toto je Ježiš, kráľ Židov. 38 Spolu s ním vtedy ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava a druhého zľava. 39 Tí, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, výsmešne potriasali hlavou 40 a hovorili: Ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža! 41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42 Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! 43 Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád! Veď povedal: Som Boží Syn! 44 Takisto ho potupovali aj zločinci, ktorí boli ukrižovaní s ním.
45 Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny. 46 Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš silným hlasom: Éli, Éli, lema sabachthani?, čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, povedali: Volá Eliáša! 48 Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu, naplnil ju octom, nasadil na trstinu a dával mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: Nechaj to, nech vidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť. 50 Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. 51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odvrchu až naspodok, zem sa triasla a skaly pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. 53 A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: Toto bol naozaj Boží Syn! 55 Zobďaleč sa prizerali mnohé ženy, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56 Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Jozefova matka, i matka Zebedejových synov.
57 Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatie menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58 Zašiel k Pilátovi a poprosil ho o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. 59 Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60 a uložil vo svojom novom hrobe, ktorý si vytesal v skale. K vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61 Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária; sedeli oproti hrobu.
62 Na druhý deň po prípravnom dni sa zhromaždili veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 a povedali: Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, kým ešte žil, povedal: Po troch dňoch vstanem z mŕtvych. 64 Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu, že bol vzkriesený z mŕtvych. A tak posledný blud bude horší ako prvý. 65 Pilát im povedal: Máte stráž, choďte a strážte ho, ako viete. 66 Tak odišli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.
Komentáre
Prehľad komentárov
Z Katechéz svätého biskupa Jána Zlatoústeho
(Cat. 3, 13-19: SCh 50, 174-177)
Chceš poznať silu Kristovej krvi? Vráťme sa k jej náznaku, pripomeňme si jej predobraz, čítajme dávne písma.
Mojžiš hovorí: „Zabite jednoročného baránka a jeho krvou natrite dvere.“ (porov. Ex 12,5-7) Čo to vravíš, Mojžiš? Môže vari krv ovce zachrániť rozumom obdareného človeka? Pravdaže, hovorí, no nie preto, že je krvou, ale preto, že naznačuje Pánovu krv. Teraz sa teda nepriateľ stiahne oveľa skôr, keď uvidí už nie krv predobrazu na dverách, ale pravú krv žiariť na ústach veriacich, lebo ona posväcuje veraje Kristovho chrámu.
Chceš poznať inú silu tejto krvi? Pozoruj, prosím, odkiaľ začala vytekať a z akého prameňa vytryskla. Zo samého kríža vyprýštila ponajprv, jej žriedlom bol Pánov bok. Lebo keď Ježiš zomrel a ešte visel na kríži, pristúpil vojak, kopijou mu prebodol bok a vytiekla z neho voda a krv; jedno symbolom krstu, druhé Eucharistie. Vojak otvoril bok, a tým otvoril stenu svätého chrámu, a ja som našiel prevzácny poklad a som šťastný, že som objavil skvelé bohatstvo. Tak to bolo aj s tamtým baránkom: Židia zabili ovcu a ja som poznal ovocie obety.
„Z boku krv a voda.“ (Jn 19,34) Poslucháč, prosím ťa, neprejdi tak ľahko ponad toto veľké tajomstvo. Ešte mi ostáva povedať niečo hlboké a tajomné. Povedal som, že tá voda a krv sú symbolom krstu a Eucharistie. Z nich vznikla svätá Cirkev kúpeľom znovuzrodenia a obnovou v Duchu Svätom (Tít 3,5), čiže skrze krst a Eucharistiu, ktoré akoby boli vzišli z boku. Teda Kristus zo svojho boku vybudoval Cirkev, tak ako z Adamovho boku vzišla manželka Eva.
Preto aj Pavol vyhlasuje: „Sme z jeho tela a z jeho kostí“ (Gn 2,23), pričom myslí na bok. Lebo ako z Adamovho boku stvoril Boh ženu, tak nám Kristus dal zo svojho boku vodu a krv a z nich vznikla Cirkev. A ako Boh otvoril bok spiaceho Adama, tak nám on hneď po smrti daroval vodu a krv.
Pozrite, ako si Kristus získal nevestu, pozrite, akým pokrmom nás živí! Z toho istého pokrmu sa rodíme aj živíme. Ako žena hnaná prirodzeným sklonom vytrvalo živí dieťa svojím mliekom a krvou, tak aj Kristus stále živí svojou krvou tých, ktorých znovuzrodi
Obeta na krizi a obeta na oltari
(J., 2. 4. 2021 9:03)
Z Listu Hebrejom
9, 11-28
Kristus, veľkňaz, raz navždy vošiel do Svätyne so svojou vlastnou krvou
Bratia, 11keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. 13Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, 14o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
15A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. 16Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, 20hovoriac: „Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh.“ 21Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.
23Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať, no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. 24Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: 27A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, 28tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.
Sila Kristovej Krvi
(J., 2. 4. 2021 9:10)